Práve v týchto dvoch úlohách si budeme legendárneho anglického herca, sira Patricka Stewarta, pamätať navždy. Nezabudnuteľný kapitán Jean-Luc Picard z legendárnej sci-fi série Star Trek či profesor Charles Xavier z filmovej série X-Men zomrel v stredu (28. októbra) podvečer vo svojom dome v Los Angeles. Hercom chcel byť až do konca, čo sa mu aj splnilo. Predtým než odišiel do večnosti stihol dokončiť svoje účinkovanie ako Profesor X v najnovšom superhrdinskom akčnom sci-fi filme Avengers: Zrod Doctora Dooma (Avengers: Doomsday).
Sir Patrick Stewart patril medzi uznávaných a oceňovaných hercov svojej doby. V živote to však nemal vôbec jednoduché. Zvlášť jeho detstvo bolo poznačené chudobou a po návrate otca z vojny aj alkoholizmom a násilím.
„Postavil som sa medzi nich, aby som ju chránil,“ povedal Stewart v roku 2020 pre Sunday Times. Tá žena bola jeho matka Gladys, tkáčka a muž, jeho otec Alfred Stewart, bývalý plukovný rotmajster parašutistov, ktorý po návrate z vojny robil pomocného robotníka, neskôr poštára.
„Budúci veliteľ Enterprise z dvadsiateho štvrtého storočia vyrastal v dome bez záchoda a bez kúpeľne,“ napísal Stewart vo svojej autobiografii Od Shakespeara k Enterprise (Making It So, 2023). „Okrem rádia nám domov veľa neponúkal,“ povedal na jeseň toho roku pre Guardian, „a občas ponúkal hrôzu,“ dodal.
Na margo svojho otca len stručne uviedol: „V podstate to bol robotník. Nenávidel to a hanbil sa za to. Mal prítomnosť, akú mu po odchode z armády nedovolili mať.“
Spomienky na násilie v rodine a snahu chrániť matku pred vlastným manželom, si Stewart so sebou niesol celý život. Traumatizujúce udalosti z mladosti sa podpísali aj na jeho správaní. Bojovať musel s vlastným hnevom a výbušnosťou.
„Boli roky, keď som otca hlboko nenávidel a zároveň sa ho bál,“ povedal v roku 2023 pre Observer zdôrazňujúc aj pocity vlastnej viny, „lebo som neurobil dosť, aby som ochránil matku“. Bol dieťa, ktoré stálo medzi dvoma dospelými, a vina s ním aj tak vyrástla.
Prvý dospelý, ktorý si ho všimol, bol Cecil Dormand, jeho učiteľ angličtiny na škole v Crowlees. Dormand ho „nechal čítať Shakespeara nahlas, prechádzal so mnou text a nechal nás odtlačiť lavice a hrať,“ povedal Stewart v roku 2009 pre TES. „Niečo vo mne videl a bol odhodlaný dostať zo mňa to najlepšie, nech to stojí čokoľvek.“ V roku 1952 ho Dormand dostal na dramatický kurz grófstva West Riding na Calder High School a Stewart sa až oveľa neskôr dozvedel, že ho učiteľ zaplatil z vlastného vrecka. Keď ho v roku 2010 pasovali za rytiera, poďakoval práve Dormandovi. Herectvo bolo totiž pre mladého Stewarta útočiskom a javisko terapiou, z ktorých sa postupne stal osud a životné poslanie.
„Na javisku som mohol uniknúť,“ povedal. Keď sa ho po desaťročiach v NPR pýtali, čo mu divadlo dalo, odpovedal miestnosťou: „Stáť uprostred prázdneho javiska v prázdnom divadle a cítiť, že som doma, to bolo všetko.“
Zo školy odišiel v pätnástich a nastúpil do lokálnych novín ako reportér, pričom sa venoval aj písaniu nekrológov. Na pozícii vydržal asi rok, kým mu šéf nekázal vybrať si medzi novinami a ochotníckym divadlom. Štipendium od West Ridingu ho následne poslalo na Bristol Old Vic Theatre School a 19. mája 1959 debutoval v bristolskom Theatre Royal ako vreckár v hre Cyrano z Bergeracu (Cyrano de Bergerac).
V roku 1966 nastúpil do Royal Shakespeare Company a zostal do roku 1982. V inscenácii Petra Brooka Antonius a Kleopatra (Antony and Cleopatra, 1978) hral Enobarba, vojaka, ktorý sleduje, ako sa jeho veliteľ ničí, a hovorí to nahlas. V roku 1979 za to získal Olivierovu cenu za vedľajšiu úlohu a o dvadsaťosem rokov neskôr hral pre RSC samotného Antonia.
Televízia ho používala tak, ako používa divadelných hercov, ako autoritu v malých dávkach. Prvú televíznu rolu, hasičského dôstojníka v seriáli Coronation Street, dostal v januári 1967. Hral Seiana v seriáli Ja, Claudius (I, Claudius, 1976) a sovietskeho šéfa špiónov Karlu v seriáli Tinker Tailor Soldier Spy (1979), kde má jednu scénu a ani jedno slovo. Herca, ktorého šestnásť rokov cvičili na hlas, obsadili pre jeho mlčanie, a fungovalo to. Film pridal kráľa Leodegrance v Excalibure (Excalibur, 1981) a Gurneyho Hallecka vo filme Davida Lyncha Duna (Dune, 1984).
Ukážka z filmu Duna:
Postava, ktorá zmenila Stewartovi život a vystrelila ho medzi herecké legendy, bola rola kapitána Jeana-Luca Picarda v Star Treku: Novej generácii (Star Trek: The Next Generation), ktorý sa vysielal v rokoch 1987 – 1994.
Producent Robert H. Justman videl Stewarta ako ideálneho kapitána pre nový Star Trek už na literárnom čítaní na UCLA. Gene Roddenberry však nesúhlasil. „Ježišikriste, Bob, ja nechcem plešatého chlapa,“ povedal podľa Justmanovej spomienky. Výkonný producent Rick Berman chcel, aby Stewart prišiel na konkurz v parochni, a tak ju anglický divadelný parochniar vyrobil a poslal za oceán. Na čítaní v štúdiu to rozsekol John Pike, prezident Paramount Network Television: „Berte toho Angličana, ale bez parochne.“ Za jedno popoludnie sa holá hlava zmenila z dôvodu na odmietnutie na najlepší argument pre predaj a Stewart sedem sezón hral veliteľa, ktorého moc stojí na tom, že počúva.
Ukážka zo Star Treku: Nová generácia:
V roku 2000 sa stal Stewart profesorom Charlesom Xavierom vo filme X-Men, mužom, ktorý vedie z invalidného vozíka a ktorého sila je celá v hlave. Rola žiadala autoritu bez pohybu, teda jeho najstaršiu zručnosť, a v siedmich filmoch z Xaviera urobil svedomie série, nie jej zbraň. V poslednom z nich, Logan: Wolverine (Logan, 2017), ukrýva unavený Wolverine starého profesora pri mexickej hranici, pretože jeho chátrajúci mozog je nebezpečný pre všetkých naokolo. Stewart to zahral bez márnivosti, s nadávkami a bezmocným telom, a občas cez to ako signál prenikla stará jasnosť.
Picard aj Xavier sú otcami rodín, ktoré si vybrali, mužmi, čo držia pokope posádku či školu pozornosťou. Doma bola bilancia tvrdšia a Stewart ju neprikrášľoval. „Herectvo som vždy dával na prvé miesto, pred rodinu,“ povedal v roku 2023 pre írsky Independent. O synovi a dcére, ktorí majú obaja po päťdesiatke, povedal: „Môj vzťah s nimi prakticky neexistuje.“ Za najväčšiu ľútosť označil svoje dve rozpadnuté manželstvá a v memoároch o období v strednom veku napísal: „Mal som pocit, že môj život zablúdil.“ Muž, ktorý pre milióny hral ideálneho otca, presne vedel, čím nedokázal byť pre dvoch ľudí, a povedal to verejne, v osemdesiatich troch.
Ukážka z filmu Logan: Wolwerine:
Na javisko sa vracal stále a nikdy nešlo o čestné kolá. Prospera v Búrke (The Tempest) hral na Broadwayi v roku 1995 a znova pre RSC v roku 2006 v réžii Ruperta Goolda. O rok neskôr Goold uviedol Macbetha (Macbeth) v divadle Minerva v Chichesteri a preniesol ho do Gielgud Theatre na West Ende a potom na Broadway. Scéna bola podľa jednej recenzie „bitúnok, kuchyňa, nemocnica a väzenie v jednom“ a Stewartov tón pôsobil ako stalinský funkcionár. Niektorí kritici tvrdili, že je na tú rolu pristarý, recenzie však hovorili niečo iné. V roku 2008 hral pre RSC Claudia k Hamletovi Davida Tennanta a dostal ďalšieho Oliviera. Medzitým chodil po zájazdoch so sólovou verziou Vianočnej koledy (A Christmas Carol), príbehu o starom mužovi, ktorého prinútia pozrieť sa na vlastnú minulosť.
Potom prišiel Beckett. V roku 2009 hral v Londýne Vladimíra k Estragonovi Iana McKellena v hre Čakanie na Godota (Waiting for Godot) a neskôr obaja hrali Godota a Pinterovu Zem nikoho (No Man’s Land) striedavo na Broadwayi: dvaja rytieri v tvrdých klobúkoch, ktorí čakajú. V roku 2013 McKellen sobášil Stewarta so speváčkou Sunny Ozell.
Menej známou Stewartovou stránkou bola komédia a tú bral vážne. V seriáli Rickyho Gervaisa Extras (2005) hral verziu seba samého, márnivého herca, ktorý ponúka scenár, ktorého dej slúži hlavne na to, aby ženám padali šaty, a dostal zaň nomináciu na Emmy. Od roku 2005 daboval zástupcu riaditeľa CIA Averyho Bullocka v animovanom seriáli American Dad! a v rokoch 2015 – 2016 mal hlavnú rolu v seriáli Blunt Talk, kde hral britského moderátora spravodajskej stanice v Los Angeles, ktorý sa rozpadá priamo vo vysielaní.
Ukážka zo seriálu Blunt Talk:
V roku 2010 ho pasovali za rytiera za zásluhy o drámu. Dôležitejšie bolo, čo urobil s pozornosťou, ktorú mal. Stal sa patrónom britskej organizácie Refuge, ktorá pomáha ženám unikajúcim pred násilím, v roku 2011 bol tvárou jej výzvy BBC Lifeline a podporoval i organizáciu Combat Stress, ktorá sa stará o duševné zdravie veteránov.
Herectvu sa venoval aj po osemdesiatke. V seriáli Star Trek: Picard (2020 – 2023) si zahral kapitána, ktorý sa musí rozhodnúť, či ešte verí vlastným prejavom. Ešte pred smrťou stihol dokončiť rolu Profesor X v najnovšej snímke Avengers: Zrod Doctora Dooma (Avengers: Doomsday), ktorá príde do slovenských kín 17.decembra.
Ukážka z filmu Avengers: Zrod Doctora Dooma:
Sir Patrick Stewart zomrel 28. októbra 2026 v Los Angeles vo veku 86 rokov. Jeho hovorkyňa Kelly Bush Novak uviedla, že trpel Alzheimerovou chorobou a demenciou s Lewyho telieskami, čo opísala ako „krátku a dojímavú cestu“, a že na konci ho obklopovala „živá hudba, modlitby, slzy aj smiech“.
Na konci každého dejstva Čakania na Godota sa jeden z dvoch mužov opýta, či by už nemali ísť. Druhý odpovie, že áno, poďme. Beckettova scénická poznámka je krátka: Nepohnú sa.
Dokumentárne filmy síce netvoria v programe kín väčšinu, svojou kvalitou si však naplno získavajú pozornosť divákov. Odhaľujú totiž pravdu a otvárajú oči,…
Dlhé jesenné večery a čas na oddych – to je ideálny priestor na návštevu kín. Rovnako rozmanitá ako farebné listy na stromoch…
Martin Ťapák bol jednou z najvýraznejších a najvplyvnejších osobností slovenskej kultúry a slovenského filmu. Rodák z Liesku na Orave by sa 13. októbra dožil…
Rodina laureátov najstarších národných filmových cien za filmovú a audiovizuálnu tvorbu Igric sa opäť rozšírila. V piatok (18. septembra) sa v Bratislave…
Milovník, nie bojovník režisérky Martiny Buchelovej, Posledná sezóna Pavla Hirjaka a 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov – tri filmové debuty, ktoré by…
Témy klímy a klimatickej zmeny patrí medzi najzásadnejšie súčasné, aj keď nie všetci vieme, ako ju uchopiť. Komunikovať o nej na…
Kuko, Drobček a Raťafák Plachta. Kto by nepoznal bábkové legendy slovenskej kinematografie? Vyrastali na nich generácie detí a v 70. až…
Prvá polovica augusta tradične patrí v Banskej Štiavnici letnému filmovému festivalu 4 živly a inak tomu nebude ani tento rok. 6….
Slovenský rozhlas si počas celého roka pripomína sto rokov rozhlasového vysielania a na svojich staniciach prináša informácie o kľúčových historických udalostiach, odkrýva a pripomína…
Nezameniteľný východniarsky temperament a dialekt, k tomu poriadna dávka humoru a momenty vystrihnuté zo života podané s ľahkosťou, smiechom a sebairóniou…
Bola to narodeninová oslava, ako sa patrí – s oscarovými hosťami, bohatým filmovým i sprievodným programom a svetovými snímkami, ktoré na…
Do kín prichádzajú obľúbení hrdinovia v nových podobách. Hraná Vaiana aj animovaní Mimoni ponúkajú rozptýlenie pre celú rodinu. Obľúbení kazisveti tentokrát…
Jubilejný 30. ročník festivalu Pohoda je v plnom prúde a tento rok si prídu na svoje aj filmoví fajnšmekri. Pod Trenčiansky…
Leto praje dlhým dňom, dobrému svetlu a aj filmárom. Práve preto vznikajú aj v tomto období snímky, o ktorých sa už…
Všetky oči filmových fanúšikov sa tieto dni upierajú na Karlove Vary. Legendárne kúpeľné mesto, kolísku jedného z najprestížnejších filmových festivalov sveta,…
Ešte pred niekoľkými rokmi sa na tvorcov z YouTube pozeralo ako na paralelný svet popri „skutočnej“ kinematografii. Dnes je však situácia…
Až do nedele (5. júla) bude Žilina žiť Medzinárodným festivalom animácie Fest Anča. 19. ročník prináša pestrý výber filmov z rôznych…
Slovenská kinematografia má za sebou ďalší významný medzinárodný úspech. Rakúsko-slovenská koprodukčná snímka Perla režisérky a scenáristky Alexandry Makarovej bola na slávnostnom…
Ak zatiaľ nemáte program na najbližšie dni, určite sa vyberte do Košíc. Do metropoly východu sa vracia Medzinárodný filmový festival Art…
Má umelá inteligencia (AI) priestor v kreatívnom filmovom priemysle alebo nie? A do akej miery by mala byť využiteľná? Citlivá téma…
Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary (KVIFF) pomaly klope na dvere a tento ročník bude vskutku výnimočný. KVIFF oslávi až dve jubileá…
Koncom apríla vstúpil do slovenských kín dokumentárny film o Milote Havránkovej, ikonickej slovenskej fotografke a pedagogičke fotografie. Jej osobitý a autentický…
Pred pár dňami skončil jeden z najprestížnejších filmových festivalov na svete – Medzinárodný filmový festival Cannes, ktorý sa konal od 12….
Sú ľudia, ktorým sa pošťastí prežiť život, v ktorom práca a vášeň, zárobok a sebarealizácia splynú v jednom naplnenom celku. Dvadsiate…
Dokumentárnych filmov mapujúcich minulosť Slovenska nie je nikdy dosť. Slovensko je pomerne rôznorodá krajina, a aj tá istá téma vie naprieč…