MFF Cannes na prahu osemdesiatky a na piedestáli filmy Fjord i Minotaurus

Pred pár dňami skončil jeden z najprestížnejších filmových festivalov na svete – Medzinárodný filmový festival Cannes, ktorý sa konal od 12. do 23. mája. Jeho 79. ročník priniesol v premiérových uvedeniach opäť to najzaujímavejšie z aktuálnej svetovej kinematografie – filmy kritické, s hlbokým posolstvom i nadčasovým rozmerom. V konkurencii 22 filmov z celého sveta si hlavnú cenu festivalu Zlatú palmu odniesol režisér Cristian Mungiu za svoju najnovšiu snímku Fjord.

Cristian Mungiu medzi elitnou historickou desiatkou

Meno rumunského režiséra a scenáristu Cristiana Mungiu netreba zvlášť predstavovať. Toto meno zaznelo pri vyhlasovaní laureátov Zlatej palmy už v roku 2007. Mungiu si vtedy prestížne ocenenie prevzal za svoj film 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni. No a po 19 rokoch na Medzinárodnom filmovom festivale Cannes zahviezdil opäť. Tento raz s filmom Fjord, v ktorom v hlavných úlohách zažiaril americko-rumunský herec známy z obľúbených Marveloviek – Sebastian Stan a nórska herecká hviezda Renate Reinsve, ktorú poznáme z filmov Citová hodnota či Najhorší človek na svete.

Sociálna rumunsko-nórsko-švédsko-fínsko-dánsko-francúzska dráma Fjord o viacpočetnej, kresťansky založenej rodine, ktorej pre údajné domáce násilie a telesné tresty sociálne úrady odoberú deti, priniesla Mungiovi výnimočnú slávu. Rumunský filmár sa stal historicky desiatym režisérom, ktorému sa Zlatú palmu podarilo získať dvakrát. Okrem tohto hlavného prestížneho festivalového ocenenia získal tento Mungiov prvý anglicky hovorený film i prestížnu cenu filmových kritikov FIPRESCI.

Trailer filmu Fjord:

Grand Prix „v pazúroch“ Minotaura

Jedným z horúcich adeptov na najvyššiu cenu 79. ročníka festivalu v Cannes bol i nekompromisný politický thriller a francúzsko-lotyšsko-nemecká dráma svetoznámeho exilového ruského režiséra Andreja Zvjaginceva Minotaurus (Minotaure). Zlatú palmu mu síce „uchmatol“ Mungiov Fjord, no ani Minotaurus neodišiel naprázdno. Prvý Zvjagincevov koprodukčný film natočený celý mimo ruského územia si odniesol druhé najprestížnejšie ocenenie festivalu – Veľkú cenu poroty.

Film Minotaurus v sebe prepája osobnú drámu postavenú na klamstvách a žiarlivosti s politickou realitou, ktorá charakterizuje Putinov režim – režim plný klamstiev, strachu, vojny a korupcie. Ide nepopierateľne o jednu zo snímok, ktorá v Cannes poriadne zarezonovala.

Až tri vzácne ex aeguo

Kvalita tohtoročnej hlavnej súťaže bola nepochybne obrovská. Ak by sme použili športovú terminológiu, až na troch „ihriskách“ odpískali rozhodcovia remízu, a to v súbojoch o najlepšiu réžiu, najlepší ženský a najlepší mužský herecký výkon.

Cenu za réžiu si teda „rozdelili“ Javier Calvo a Javier Ambrossi za surovú a emotívnu španielsku drámu o identite marginalizovaných skupín v dnešnom modernom svete nazvanú Čierne dieťa (La bola negra) a renomovaný poľský filmár Pawel Pawlikowski za poľsko-taliansko-francúzsko-nemecký koprodukčný film Fatherland (1949). Čiernobiela snímka sleduje známeho nemeckého spisovateľa Thomasa Manna a jeho dcéru Eriku po návrate z Ameriky v roku 1949 počas cesty rozdeleným povojnovým Nemeckom.

Trailer filmu Fatherland:

Cenu za najlepší ženský herecký výkon si v Cannes prevzali herecké kolegyne Virginie Efira a Tao Okamoto, obe za úlohy vo filme režiséra Ryusukeho Hamaguchiho Zrazu (Soudain). V ňom stvárnila Efira riaditeľku domova dôchodcov, do ktorého chce dostať ľudskosť. Jej herecká kolegyňa Okamoto si zahrala japonskú režisérku bojujúcu s rakovinou.

Nadšenie z ocenenia za najlepší mužský herecký výkon zdieľali na pódiu spoločne aj Emmanuel Macchia a Valentin Campagne, ktorí sa spoločne predstavili v úlohách dvoch mladých vojakov, medzi ktorými vzplanie láska vo filme Zbabelec (Coward) v réžii Lukasa Dhonta.

Na tohtoročnom canneskom festivale zahviezdila aj belgicko-francúzska historická dráma o zmierení, odpustení a hľadaní cesty z komplikovaného vzťahu medzi otcom a synom, ktorú natočil režisér a scenárista Emmanuel Marre – Náš pozdrav (Notre salut) a ktorý získal Cenu za najlepší scenár.

Za zmienku určite stojí aj koprodukčné nemecko-rakúsko-francúzsko-bulharské filmové dielo, ktoré získalo Cenu poroty – Vysnívané dobrodružstvo (Das getraumte Abeneteuer) nemeckej režisérky a scenáristky Valesky Grisebach o túžbe utiecť z moderného západného sveta a o hľadaní nového začiatku na miestach, kde by to čakal len málokto.

Filmový trh na MFF Cannes aj s účasťou Slovenska

Slovenské koprodukčné snímky zarezonovali na filmovom trhu pre profesionálov – Marché du Film, kde boli nákupcom a distribútorom odprezentované koprodukčné snímky Cukrkandl v réžii Pavla Jandoureka, Krištáľová planéta (Tajemství Křišťálové planety) režiséra Arsena Antona Ostojića a Princezná stokrát inak, za ktorou režisérsky stojí Miloslav Šmídmajer.

Trailer filmu Krištáľová planéta:

V odborných a prezentačných programoch mal v Cannes zastúpenie pripravovaný hraný celovečerný film Attention Whores v rámci projektu La Résidence režisérky a scenáristky Alice Bednárikovej, ktorého ústrednou témou je boj o pozornosť charizmatického učiteľa dvoch násťročných kamarátok, ktorý sa zmení na veľmi nebezpečnú hru.

Svoje miesto mala v tejto programovej časti jedného z najprestížnejších filmových festivalov na svete aj pripravovaná dokumentárna snímka Sestry v réžii Terezy Bernátovej, ktorá privedie divákov do čias Československa. Ústrednými postavami koprodukčnej snímky, ktorá bola v Cannes predstavená v programe Cannes Docs a ktorú by diváci mali uzrieť na budúci rok, boli rehoľné sestry, ktoré boli presunuté do psychiatrického ústavu, kde sa mali starať o chorých. Jedna z nich 13 rokov tajne zachytávala dianie v ústave. Materiál natočený na 8 mm kameru otvára otázky zneužívania ústavov pre duševne hendikepovaných či ženskej emancipácie.

V programe Producers on the Move pre top 20 začínajúcich európskych producentov reprezentovala Slovensko Agata Novinski – producentka oceňovaného celovečerného bábkového filmu Keď chutí život v réžii Kristíny Dufkovej a nového krátkeho animovaného filmu Márie Kralovič – Turisti.

Slovensko ako rýchlo sa rozvíjajúca filmová destinácia

Pozitívnou správou pre slovenskú kinematografiu a zvlášť pre oblasť lokácií bola nominácia na Global Production Awards 2026. Slovensko sa prebojovalo ako jediný zástupca stredoeurópskych krajín až do finálovej päťky v kategórii Rýchlo sa rozvíjajúcich filmových destinácií (Emerging Location), čo je pre slovenský filmový priemysel veľký úspech. Ďalšími finalistami boli Španielsko, britská Victoria a dve texaské destinácie – El Paso a Fort Worth. Práve Fort Worth získal napokon hlavnú cenu. Global Production Awards organizuje každoročne veľmi rešpektovaný filmový magazín Screen International.