Autentické, dávajúce hlas nepočutým a so silnými výpoveďami: Nové filmy ukazujú silu dokumentárnej tvorby

Dokumentárne filmy síce netvoria v programe kín väčšinu, svojou kvalitou si však naplno získavajú pozornosť divákov. Odhaľujú totiž pravdu a otvárajú oči, dávajú hlas nepočutým ľuďom napríklad na okraji spoločnosti, nastavujú zrkadlo generáciám a kladú aj existenčné otázky. Príkladom sú aktuálne novinky – Keby sa holuby premenili na zlato v réžii Pepy Lubojacki a Zomrieť a žiť režisérky Julije Gontaruk. 

Český kandidát na Oscara aj v našich kinách

Česko-slovenský dokument Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato je označovaný za jeden z najsilnejších a najlepších dokumentárnych filmov tohto roka, s obrovským potenciálom zaujať široké spektrum divákov. Svedčia o tom minimálne jeho doterajšie úspechy. Snímka získala titul najlepšieho dokumentárneho filmu a Caligariho cenu za novátorské postupy vo filmovom spracovaní na tohtoročnom 76. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Berlinale, kde mala svetovú premiéru, a najnovšie je aj českým kandidátom na Oscara!

Režisérka, scenáristka a kameramanka Pepa Lubojacki otvára pred zrakmi divákov svoju trinástu komnatu. Ide o príbeh jej rodiny – veľmi osobný, intímny a citlivý. Príbeh, ktorým sa človek nechváli, ale najčastejšie ho pred zrakmi verejnosti ukrýva a neraz sa zaň hanbí. Vo svojom dokumentárnom debute Keby sa holuby premenili na zlato totiž Lubojacki rozpráva z pozície sestry príbeh svojho staršieho brata a dvoch bratrancov – bezdomovcov, ktorí stratili životný smer, prepadli závislosti najmä od alkoholu a ich problémy, beznádej a rezignácia ich priviedli až na okraj spoločnosti.

Trailer k filmu Keby sa holuby premenili na zlato:

▶ Pozrieť na YouTube

Filmárka Pepa Lubojacki si vo filme kladie otázku, kde končí láska a začína kontrola, či zachraňovať brata a bratrancov, ktorí sú bezdomovcami závislými od alkoholu, alebo ich nechať ísť, a či im ona sama vie pomôcť a ako. Jej snahou je pritom nielen otvoriť citlivé témy, ale ich aj destigmatizovať.

Dokumentárny film Keby sa holuby premenili na zlato, ktorý prišiel do kín 8. októbra, má potenciál zaujať divákov nielen tematikou a obsahom, ale aj spracovaním. Mnohé zábery boli natočené na mobilný telefón, čo debutujúcej autorke umožnilo zachytiť citlivé a emočne silné momenty. Tie boli skombinované s denníkovými zábermi, AI rozanimovanými rodinnými fotografiami z detstva či štylizovanými spomienkami, ktoré vytvárajú zaujímavý vizuálny celok.

12 rokov dokumentovania na fronte i mimo neho

Druhou snímkou, ktorá vypovedá o sile a kvalite súčasnej dokumentárnej tvorby, je ukrajinsko-lotyšsko-slovenský dokument Julije Gontaruk – Zomrieť a žiť. Ide o časozberný film, ktorý sleduje životy troch ukrajinských dobrovoľníkov bojujúcich za svoju vlasť. Ukrajinská filmárka Julija Gontaruk začala dokumentovať život troch mužov prezývaných Šachta, Potter a Dancer už v roku 2014, keď odišli bojovať na východ Ukrajiny. Pokračovala nakrúcaním priamo v zákopoch a ich osudy sledovala prostredníctvom kamery aj po návrate do civilu. Gontaruk tak autenticky zachytávala zmeny ich správania a prežívania života, to, ako sa vyrovnávali s bolesťami a zážitkami z vojny, ako sa snažili opätovne nájsť svoje miesto v civilnom živote, naučiť sa znova žiť, milovať a plánovať budúcnosť a ako napokon v roku 2022 do ich životov zasiahla ruská invázia a vojnový konflikt ich opäť naplno pohltil. Celý proces nakrúcania pritom trval až 12 rokov.

Zomrieť a žiť nie je klasickou dokumentárnou drámou. Je to film o tom, ako vojna zasahuje do života a duše človeka, dokument o ľudských emóciách a vojnových traumách, o tom, ako sa jednotlivec vyrovnáva s vlastnou smrteľnosťou a ako sa mimo bojísk učí odznova, bez strachu žiť.

Dokumentárny film mal premiéru na jubilejnom 60. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary a do slovenských kín vstúpil 15. októbra.  

Trailer k filmu Zomrieť a žiť:

▶ Pozrieť na YouTube

Keď prehovoriť znamená oslobodiť sa

Na záver pripájame ešte jeden, bonusový tip – snímku V šere sa stráca cit pre farby režisérky Leny Kušnierikovej a scenáristu Jakuba Medveckého. Ide o krátky dokumentárny film o sexuálnom zneužívaní, traumách z detstva a ich dlhodobých následkoch, ktorým sa musí dnes dospelá žena postaviť čelom. Ako 13-ročnú ju totiž v letnom tábore totiž sexuálne zneužil 40-ročný muž. Dnes, po viac ako 20 rokoch od udalosti, sa rozhodla verejne prehovoriť a obrátiť sa na súd.

Intímna dokumentárna snímka vznikala šesť rokov a odštartovala ju esej obete sexuálneho zneužívania s názvom Tento text nie je o otužovaní na jednej z online platforiem. Pre režisérku Lenu Kušnierikovú to bol silný impulz, aby túto tému otvorila aj pred kamerou a divákom priniesla silný, intímny príbeh o sexuálnom zneužívaní maloletej osoby, hľadaní vinníka, odpustení, terapii a opätovnom hľadaní svojej vlastnej slobody.

Dokumentárny film V šere sa stráca cit pre farby mal premiéru na tohtoročnom na festivale Jeden svet a od 2. novembra bude dostupný na online platforme DAFilms.