Odišiel kúsok z nás… Zbohom, Dodo!

26. október 2025 sa, žiaľ, zapísal do pamäte slovenskej kinematografie a do našich spomienok čiernymi písmenami. Nečakane nás opustil scenárista, režisér, kameraman, producent a náš dlhoročný kolega, priateľ a jeden z otcov Kinoramy – Jozef „Dodo“ Banyák.

Od kováčskej tradície k filmu

Jozef „Dodo“ Banyák bol v umeleckých kruhoch známy ako režisér, scenárista, kameranam a producent viacerých úspešných projektov. To, že sa rodák z Podunajských Biskupíc bude uberať cestou filmu, by však v jeho detstve predpokladal len málokto. Dodo pochádzal z rómskej rodiny s bohatou kováčskou tradíciou. Po svojich predkoch zrejme zdedil aj umeleckú dušu, cit pre detail, estetiku a schopnosť zachytiť jedinečné momenty. Jeho nástrojom sa však nestal oheň a železo, ale kamera.

Už na základnej škole sa začal Dodo venovať divadlu, neskôr absolvoval gymnázium na Tomášikovej ulici a vysokoškolské štúdium ukončil v odbore filmovej a televíznej réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

V roku 1981 začal Dodo Banyák pracovať ako asistent réžie v Slovenskej televízii, kde do roku 1993 pôsobil aj ako scenárista a režisér. Spolupracoval s viacerými zahraničnými štábmi a cenné skúsenosti získaval aj pri tvorbe veľkých hollywoodskych projektoch, ktoré sa realizovali na Slovensku a v Čechách. Podieľal sa tak o. i. napríklad aj na natáčaní amerického dobrodružného fantasy filmu režiséra Roba Cohena Dračie srdce a tiež jeho druhej časti, ktorá vznikla pod režisérskou taktovkou Douga Leflera. Dodo Banyák participoval aj na tvorbe britského akčného fantasy filmu 32. október režiséra Paula Hunta, rovnako aj na snímke režiséra Johna Nicolellu – Kull dobyvateľ či na vojnovej dráme Jona Avneta – Povstanie.

Filmovej tvorbe sa Jozef „Dodo“ Banyák venoval celý život, pričom ťažisko jeho práce predstavovali dokumentárne a hrané snímky s národnostou tématikou. Nikdy totiž nezabudol na svoju rodinu, tradície a prostredie, z ktorého pochádzal a práve prostredníctvom filmov sa snažil búrať predsudky a stereotypy o národnostných menšinách, najmä o Rómoch.

Zanechal po sebe výraznú stopu

Jozef „Dodo“ Banyák debutoval ako režisér v roku 1982 filmom Rôznobežky, ktorý sa venoval generačným problémom dvoch rodín a etickým otázkam. Išlo o televíznu adaptáciu drámy uznávanej maďarskej autorky Borisy Palotaiovej, v ktorej si mladých manželov zahrali Eva Pavlíková a Milan Bahúl. Tematika rodiny a rodinných problémov tvorila základ i jeho ďalších filmov – Miesto pre dvoch osamelých cyklistov, Poznám takú bylinu či medzi nebom a zemou.

V 80. a 90. rokoch minulého storočia vzniklo pod jeho režisérskou taktovkou ďalších takmer dvadsať filmov. Za zmienku stoja snímky Šášovský hradný pán a ladomerská mýtnička a Hlavne, keď sa radi máme, relácia Aréna hudby a slova, Ženistky, dokumenty Tanec nemlčí a Súrodenci, ale aj viaceré televízne rozprávky inšpirované rómskymi povesťami ako napríklad O Zoralovi a dvoch bratoch, O krásnej strige alebo Zlatý hlas.

Aj keď Dodo už nie je medzi nami, jeho tvorba zostáva stále živá. Výraznú filmovú stopu zanechal najmä prostredníctvom dokumentárnych filmov s národnostnou, sociálnou a kultúrnou tematikou. Medzi jeho najznámejšie snímky patria – Z Rudňan do Bronxu, Tanec je život, Dietky nevinné, Kvety a korene, Z Bratislavy do Rudňan a ďalej, ako aj 8-dielna dokumentárna séria o práci slovenských vedcov Spektrum vedy a televízny cyklus Divadlo nás baví.

Jeho posledným dokončeným filmom bol dokument Komu česť, tomu kôň, ktorý mal premiéru na jar tohto roka. Snímka je reflexiou na jazdecké sochy, ktoré ako historické pamiatky stoja v každom veľkom európskom meste. V dokumentárnom filme skúmal Dodo Banyák, ako sa menil význam vládcu na koni v priebehu storočí a prostredníctvom toho odhaľoval historické, politické a kultúrne vrstvy spoločnosti. Komu česť, tomu kôň je dokumentárny film o moci, histórii a kultúrnej pamäti, ktorý prináša nový pohľad na „staré veci“.

Talentovaný režisér, scenárista, kameraman a producent sa podieľal i na tvorbe niekoľkých častí dokumentárneho cyklu V tieni a bol jedným z „otcov“ nášho magazínu o filme a audiovízii Kinorama, ktorý je súčasťou televízneho vysielania STVR od roku 2010.

Dodo mal rozpracovaných viacero projektov a plný „šuplík“ nápadov. Jeho kreativita a „detská“ zvedavosť boli nekonečné. Chýbať nám bude nielen ako kolega, ale najmä ako láskavý a dobrý priateľ.

Odpočívaj v pokoji, Dodo!