Ceny Igric sú rozdané. Ocenenie za celoživotný prínos slovenskej kinematografii si odniesol Dušan Dušek

Rodina laureátov najstarších národných filmových cien za filmovú a audiovizuálnu tvorbu Igric sa opäť rozšírila. V piatok (18. septembra) sa v Bratislave uskutočnilo slávnostné odovzdávanie výročných cien v rôznych kategóriách. Najúspešnejšou snímkou sa stala Potopa – filmový debut režiséra Martina Gondu. Nechýbalo ani ocenenie za celoživotný prínos slovenskej kinematografii, ktoré si na pódiu prevzal scenárista, prozaik, básnik a pedagóg Dušan Dušek.

Scenárista nenápadných hrdinov

„Keď rozmýšľam, prečo som sa sem dostal, nemôžem to pripísať ničomu inému, iba nejakému šťastiu, ale nie je to nejaké nejasné šťastie, nejaké efemérne šťastie. Je to konkrétne šťastie, že som stretol konkrétnych ľudí… Ďakujem, že som stretol dobrých ľudí,“ povedal Dušan Dušek pri preberaní Igrica za svoj celoživotný prínos slovenskej audiovízii.

Dušan Dušek je autorom televíznych i filmových scenárov pre dospelých i deti. Podieľal sa na písaní scenára k  československej poetickej dráme Ružové sny (jeho prvý filmový scenár) a k romantickej dráme Ja milujem, ty miluješ. Režisérom oboch spomínaných snímok bol Dušan Hanák. V zozname má Dušek aj scenáre k filmom Frajeri a frajerky v réžii Ľudovíta Filana, Najstarší zo všetkých vrabcov režiséra Petra Hledíka, Paradajka za rohom Juraja Nvotu, Sojky v hlave a Vlakári Juraja Lihosita, Obyčajný deň Ľuba Kocku, Záplata na záplate režiséra Cyrila Králika a napísal aj scenár televíznej drámy v réžii Jána Chlebíka Zlodejka a mnohým ďalším.

„On nikdy nepíše o veľkých postavách. On nikdy nepíše o významných ľuďoch. On nepíše o veľkých ideách, ktorými žijeme, alebo ktoré zvierajú to desaťročie, v ktorom sa práve pohybujeme, ale on cieľavedome píše o malých, bezvýznamných ľuďoch, ktorí si v tomto svete veľmi obtiažne hľadajú svoje miesto a niekedy si ho nájdu, ale niekedy si ho nenájdu,“ povedal o Dušekovom scenáristickom hľadaní obyčajnosti, z ktorej vznikne neobyčajnosť, predseda poroty cien Igric a režisér Jaro Rihák.

Dušan Dušek spolupracoval ako scenárista aj na tvorbe poviedkového slovensko-českého filmu Krajinka Martina Šulíka. Práve za ten, ale aj za knihu Pešo do neba a za svoju pedagogickú činnosť si v roku 2002 prevzal Krištáľové krídlo v kategórii publicistika a literatúra.  

Dušek je tiež autorom scenárov k rozhlasovým hrám, je i prozaikom, básnikom a dlhoročným pedagógom na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Do sveta filmu ho pritom priviedla už ako dieťa mama, ktorá pracovala v kine v Piešťanoch.

Najúspešnejšou snímkou sa stala Potopa

Najviac ocenení si tento rok odniesol z galavečera venovaného  najstarším národným filmových cenám za filmovú a audiovizuálnu tvorbu filmový debut režiséra Martina Gondu – Potopa, ktorý dominoval až v štyroch kategóriách. Film si odniesol Igrica za hranú tvorbu pre kiná a Sára Chripáková (v hlavnej úlohe 15-ročnej Mary) si sošku prevzala za najlepší ženský herecký výkon. Navyše Jozef Pantlikáš získal tvorivú prémiu za mužský herecký výkon a zvláštne uznanie poroty si vyslúžili producenti filmu – Katarína Krnáčová a Tomáš Gič.

Trailer k filmu Potopa:

▶ Pozrieť na YouTube

Potopa je prvým postsocialistickým hraným filmom, ktorý zaznamenáva osudy ľudí zasiahnutých výstavbou novej zásobárne pitnej vody – vodnej priehrady Starina. Na jednej strane tak voda dáva ľuďom život, na druhej im berie dovtedajšie životy, domovy a istoty. Vybudovanie Stariny si totiž vyžiadalo presídlenie 7 východoslovenských obcí.

„Jednak je to téma, o ktorej sa veľmi málo vie. Ide o jedno z najväčších presídlení nášho obyvateľstva v histórii, ale taktiež treba povedať aj to, že východné Slovensko trpelo v tom čase akútnym nedostatkom pitnej vody, jednoducho nebola tá pitná voda a postaviť priehradu bolo nutné a ten individuálny ľudský osud musel ustúpiť verejnému záujmu. To však neznamená, že to v niektorých ľuďoch nezanechá bolesť, krivdu či pocit krivdy,“ povedal v rozhovore pre Kinoramu debutujúci režisér Martin Gonda, ktorý vo filme Potopa ponúka dva generačne rozdielne pohľady na výstavbu nového vodného diela a budúcnosť ľudí z presídlených obcí. Jeden cez mladú 15-ročnú Maru túžiacu po zmene, druhý cez optiku jej otca, ktorý prežil celý život na jednom mieste.

„Na nás veľmi silno pôsobil ten vypuklý až generačný konflikt. Starší nechceli odísť — ono sa aj hovorí, že starý strom sa nedá úplne presadiť do nového prostredia. A taktiež tí mladí chceli odísť. Pre nás to bol zjavný kľúč, ako tento príbeh porozprávať: poďme to porozprávať komornejšie skrz rodinný problém na pozadí veľkej dejinnej udalosti,“ dodal Gonda.

Náš rozhovor s talentovaným filmárom Martinom Gondom nájdete tu:

▶ Pozrieť na YouTube

Kto si ešte prevzal ocenenie?

Sošku Igrica si počas 37. ročníka udeľovania najstarších národných filmových cien za filmovú a audiovizuálnu tvorbu prevzal Martin Kollar za réžiu dokumentárneho filmu Letopis, Ivan Finta za kameru v televíznom seriáli Neuer, Milan Ondrík za hlavnú postavu vo filme Otec a v kategórii animovanej tvorby zahviezdil režisér Patrik Pašš ml. so svojím poviedkovým filmom Príbehy z čarovnej záhrady.

Trailer k filmu Príbehy z čarovnej záhrady:

▶ Pozrieť na YouTube

V bratislavskom Štúdiu L+S boli odovzdané aj tvorivé prémie, Ceny Jána Fajnora a Ceny slovenskej filmovej kritiky za rok 2026. Ústredie slovenskej televíznej tvorby udelilo Cenu kameramanovi Martinovi Gazíkovi.  Záznam z odovzdávania cien Igric odvysiela televízna Dvojka 3. októbra.

▶ Pozrieť na STVR — Igric 2026