Filmový otec Pacha, hybského zbojníka by mal 100 rokov

Martin Ťapák bol jednou z najvýraznejších a najvplyvnejších osobností slovenskej kultúry a slovenského filmu. Rodák z Liesku na Orave by sa 13. októbra dožil 100 rokov. Hoci v roku 2015 opustil tento svet, jeho stopa v dejinách réžie, herectva, tanca i choreografie stále žije.

Všestranná umelecká osobnosť

Martin Ťapák bol v umeleckom svete všestrannou osobnosťou. Ako herec pôsobil v Slovenskom národnom divadle a pred kamerami debutoval v snímkach Paľa Bielika – Vlčie diery a Františka Čápa Bílá tma. Na začiatku jeho filmovej hereckej dráhy stála aj Čertova stena režiséra Václava Wassermana.

Ťapák bol režisérom v pražskej Laterne magike a divadelnej réžii sa venoval aj v neskoršom veku v ďalších divadelných zoskupeniach. Ako tanečník bol súčasťou spolku Živena, neskôr umeleckého súboru Lúčnica a dlhé roky pôsobil ako choreograf a režisér v SĽUK-u.

Do dejín filmovej a televíznej tvorby sa rodák z Oravy zapísal veľkými písmenami ako autor, ktorý stál za sfilmovaním množstva snímok, na ktorých vyrastali generácie. Za zmienku určite stoja kultové snímky Kubo, Živý bič, Rysavá jalovica, Sváko Ragan, Vianočné oblátky, Mišo či Horali, ako aj známe rozprávky Plavčík a Vratko či Popolvár najväčší na svete, v ktorom do hlavnej postavy Popolvára obsadil vlastného syna – Mareka Ťapáka, ktorý pokračuje v otcových šľapajách a dnes je známym hercom, režisérom i scenáristom a tiež autorom dokumentárneho filmu o svojom otcovi, ktorý natočil dva roky po jeho smrti.

Martin Ťapák bol majstrom adaptácií slovenských literárnych klasík, ktorým dal filmovú podobu. Jeho prvým celovečerným hraným filmom bola Nevesta hôľ natočená podľa rovnomenného románu Františka Švantnera, ktorý patrí medzi popredné slovenské literárne diela 20. storočia a je veľkolepou oslavou krásy prírody a mladosti.

Nezabudnuteľný tandem Ťapák – Kroner

Medzi najslávnejšie filmové tituly, pri ktorých zrode stál práve Martin Ťapák, patrí nepochybne komédia z roku 1975 – Pacho, hybský zbojník. Legendárna snímka, ktorá vznikla sfilmovaním krátkej poviedky Petra Jaroša, patrila v časoch svojej najväčšie slávy medzi divácky najsledovanejšie filmy a dodnes je diamantom Ťapákovej režisérskej tvorby. Hlavnú postavu si vo filme zahral nezabudnuteľný Jozef Kroner. Nešlo pritom o jeho poslednú spoluprácu s Martinom Ťapákom. Tento herecko-režisérsky tandem stál za zrodom najznámejších diel slovenského filmu – už spomínanými ikonickými snímkami Kubo, Rysavá jalovica, Pacho, hybský zbojník, Stratená dolina či minisérie Sváko Ragan.

Za svoju tvorbu a celoživotný prínos slovenskému umeniu a rozvoj kultúry bolo Martinovi Ťapákovi v roku 2007 udelené štátne vyznamenanie – Pribinov kríž I. triedy, pričom päť rokov predtým mu vtedajší prezident Rudolf Schuster udelil Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa. Ťapák bol tiež laureátom titulov zaslúžilý a národný umelec a ďalších celoštátnych ocenení. Isté obdobie pôsobil aj ako poslanec Slovenskej národnej rady či ústredný riaditeľ Slovenského filmu.

Storočnicu Martina Ťapáka pripomenie pestrý program

Nedožitých sto rokov jednej z najvýznamnejších hereckých a režisérskych osobností slovenského filmu nezostane nepovšimnutých. Vybranými dielami zaradenými do televízneho programu si Martina Ťapáka pripomenie až päť televízií vrátane verejnoprávnej STVR.

K inštitúciám pripomínajúcim si pamiatku a tvorbu známeho herca, režiséra, choreografa a tanečníka sa pripája aj kino Slovenského filmového ústavu – Kino Lumière.  Návštevníci si budú môcť zaspomínať na Martina Ťapáka výberom z jeho tvorby. Pripravené je počas októbra premietanie vojnového filmu Deň, ktorý neumrie, ikonickej komédie Pacho, hybský zbojník i vojnovej komédie Stratená dolina.