Martin Scorsese a FLUX: Ako generatívna AI mení predprodukciu a storyboarding v kinematografii

Má umelá inteligencia (AI) priestor v kreatívnom filmovom priemysle alebo nie? A do akej miery by mala byť využiteľná? Citlivá téma vyvolala v Hollywoode búrlivú diskusiu po tom, čo sa Martin Scorsese stal poradcom a partnerom nemeckej spoločnosti Black Forest Labs, tvorcu modelu FLUX na generovanie obrázkov a podporil možné využitie umelej inteligencie v predprodukčnej fáze tvorby filmu.

AI vo filme? Oscarový režisér v tom má jasno

Martin Scorsese využíva AI nástroj na storyboardovanie pripravovaného projektu v predprodukčnej fáze. Tento krok legendy svetovej kinematografie, ktorá stojí za oceňovanými snímkami ako Zúriaci býk, Posledné pokušenie Krista, Mafiáni, Letec, Vek nevinnosti, Vlk z Wall Street, Hugo a jeho veľký objav, Írčan alebo Vrahovia mesiaca kvetov, však neznamená revolúciu v samotnej podstate filmu, ale výraznú modernizáciu predprodukčnej fázy. V ére, keď je kinematografia neustále konfrontovaná s novými technológiami, zostáva otvorenosť majstrov ako Scorsese signálom, že ľudská vízia a remeslo môžu – a mali by – nájsť spôsob, ako tieto nástroje využiť na obohatenie príbehov.

„Vždy tu bol tento problém ako komunikovať to, čo vidíte vo svojej hlave, hercom a štábu,“ hovorí jeden z najoceňovanejších amerických filmárov súčasnosti vo videu, v ktorom je zachytený pri práci vo svojej newyorskej kancelárii, kde experimentuje s generovaním vizuálov scény odohrávajúcej sa na úzkej dláždenej ulici v starobylom, takmer stredovekom meste. Podľa Scorseseho je dôležité niektoré nápady vidieť a precítiť, a práve tento nástroj mu umožňuje zdieľať jeho víziu s kľúčovými spolupracovníkmi jasnejšie a efektívnejšie. Pod spolupracovníkmi myslí hlavne produkčných dizajnérov, art directorov a kameramanov.

„Film je mladé médium, má iba približne 125 rokov, takže musíme byť otvorení tomu, ako sa môže vyvíjať,“ povedal 83-ročný filmár s odkazom na svoje predchádzajúce experimenty s 3D technológiou v snímke Hugo a jeho veľký objav a omladzovacou technológiou v snímke Írčan.

„Mám záujem o priesečník technológie a rozprávania príbehov a o to, ako to môže posúvať hranice kreativity a vytvárať hlbšie a bohatšie zážitky pre divákov,“ doplnil.

Spoločnosť Black Forest Labs na margo tejto témy uviedla, že spolupráca sa sústreďuje len na predprodukčnú vizualizáciu a storyboarding, nie na generovanie finálnych záberov či nahradzovanie ľudských tvorcov. Túto iniciatívu považuje Scorsese za súčasť dlhodobého technologického vývoja filmu.

Ako FLUX transformuje storyboarding

V tradičnej kinematografii predstavuje storyboarding fázu intenzívnej ručnej práce, kde režisér a tím ilustrátorov premieňajú abstraktnú víziu na sériu statických kompozícií. FLUX od Black Forest Labs tento proces radikálne urýchľuje a obohacuje. Režisér môže prostredníctvom precízneho textového popisu (promptu) v priebehu pár minút vygenerovať vysokokvalitné, kinematograficky pôsobivé varianty scény – vrátane kompozície, osvetlenia, atmosféry a detailov lokácie.

Tento prístup rieši dlhodobú výzvu komunikácie vnútorného videnia, ktorú Scorsese spomína počas celej svojej kariéry. Namiesto zdĺhavých verbálnych opisov či hrubých skíc poskytuje FLUX okamžité vizuálne referencie, ktoré môže tím ďalej rozvíjať a zároveň umožňuje rýchlu iteráciu nápadov. Inými slovami, zmeny uhla kamery, nálady, scény či architektonických detailov sa dejú takmer v reálnom čase. To vytvára okrem iného priestor na odvážnejšie kreatívne experimenty ešte predtým, ako sa do tvorby a produkcie filmu investujú značné finančné prostriedky.

Ako príklad uvádza Scorsese ikonický neprerušovaný záber (tzv. tracking shot) v scéne z nočného klubu Copacabana vo filme Mafiáni, ktorý vyžadoval precíznu prípravu každej vignety. Na druhej strane je dnes možné dosiahnuť podobnú precíznosť v digitálnej rovine, avšak bez nutnosti fyzickej realizácie v úvodných štádiách projektu, a to s využitím modelu FLUX.

Video Martin Scorsese x Black Forest Labs:

Reakcie v Hollywoode a širšej filmovej obci

Oznámenie o tejto spolupráci vyvolalo živú debatu vo filmovom priemysle, ktorá odráža polarizovaný pohľad na generatívnu AI. Zatiaľ čo mnohí oceňujú pragmatický prístup k nástroju, ktorý slúži príbehu, iní ho vnímajú ako ohrozenie tradičných remesiel.

Medzi kritickými hlasmi rezonujú najmä umelci z umeleckých oddelení tvz. art departmentu. Uznávaná konceptuálna umelkyňa a ilustrátorka Karla Ortiz (známa prácou na filmoch ako Avengers: Endgame alebo Čierny panter) na platforme X uviedla, že Scorsese „hodil všetkých storyboardových umelcov, s ktorými kedy spolupracoval, pod autobus“. Kritický postoj zaujal aj animátor a režisér Samuel Deats. „Trvá mi doslova sekundy nakresliť shot. Nie je dôvod používať AI postavené na ukradnutej práci miliónov umelcov – majte trochu hrdosti a rešpektujte svojich kolegov,“ nechal sa počuť. Radikálny názor mal už v minulosti i Guillermo del Toro, ktorý vyhlásil, že by radšej „zomrel“, než by použil generatívnu AI vo svojich filmoch.

Naopak, medzi režisérmi, ktorí AI aspoň čiastočne akceptujú, sa spomínajú mená ako Steven Soderbergh, Darren Aronofsky či James Cameron (člen predstavenstva Stability AI). Uznávaný filmový režisér, producent a scenárista Steven Spielberg v nedávnom rozhovore zdôraznil, že AI by mala podľa neho zostať „nástrojom vo veľkej skrinke nástrojov produkčného dizajnéra“, nie finálnym rozhodujúcim prvkom kreatívneho procesu.

Tieto protichodné reakcie odzrkadľujú širšie napätie v Hollywoode, ktoré sa týka obáv zo straty pracovných miest storyboardových a konceptuálnych umelcov, otázky autorských práv, tréningových dát i etiky. Zároveň však mnohí vidia v Scorseseho postoji potvrdenie, že AI môže slúžiť ako doplnok, ktorý obohacuje predprodukciu bez toho, aby nahradil ľudský vkus, herecký výkon či editorský rytmus.