Klapka, kamera, akcia č.1 : Aké filmové novinky sa chystajú?

Naša dnešná zastávka nebude ani v kinách, ani na filmových festivaloch. Vyberieme sa priamo do zákulisia filmovej tvorby. V prvej časti nášho textu Klapka, kamera, akcia č.1: Aké filmové novinky sa chystajú? sa pozrieme na nakrúcanie historického veľkofilmu Autobus do Vlčích dier, ktorého posledná klapka zaklapla včera (8. novembra) v Košiciach.

Málo známy príbeh Frontového divadla

Historické snímky sú pre Marianu Čengel Solčanskú príznačné a tejto tematike zostane verná aj pri aktuálne natáčanom veľkofilme Autobus do Vlčích dier. Prvá klapka snímky inšpirovanej skutočnými udalosťami z obdobia SNP padla na jar tohto roka. Natáčanie prebiehalo na rôznych miestach Slovenska – v Nitre, vo Vlkolínci, v ludrovskom kostolíku či v skanzene vo Vychylovke, pričom posledné scény nakrútil filmový štáb 8. novembra v Košiciach.

„Dejiny o generáloch a dejiny o uniformách sme už porozprávali, ale tieto dejiny sú úplne neznáme,“ prezrádza režisérka nového historicky ladeného veľkofilmu o Frontovom divadle, ktorého príbeh zavedie divákov na povstalecké územie do obdobia Slovenského národného povstania a prostredníctvom príbehu oddaného divadelníka Andreja Bagara a jeho divadelnej skupiny ukáže, že aj kultúra a umenie dokážu byť formou občianskeho odporu a spôsobom, ako bojovať, ale bez zbraní.

„Teším sa, že sa ľudia dozvedia o tom, ako to bolo, ako si to Andrej Bagar vymyslel, že si vypýtal autobus a pozbieral ochotníkov, hercov, muzikantov a veľmi odvážne, podľa mňa, sa vybrali do hôr hrať partizánom. Nedá sa to povedať úplne že divadlo. On sám opisuje, že to bola skôr estráda a v podstate taká agitácia, aby tých vojakov povzbudzovali, aby nestrácali nádej a vieru,“ prezradil Peter Oszlík, ktorý vo filme stvárňuje jednu z hlavných postáv – Andreja Bagara. Ten prostredníctvom kultúry prinášal ľuďom bojujúcim na povstaleckom území radosť, nádej i povzbudenie.

„Pre mňa je fascinujúce, že Bagar sa v tom čase rozhodol pre občiansky postoj, ktorý ho mohol stáť život. Neviem, ako by som sa v jeho situácii zachovala ja alebo my ostatní, ktorí tu sme, ale práve preto staviame hrdinom sochy, lebo nie je ľahké byť hrdinom, preto sa po Bagarovi volá divadlo, práve preto ho adorujeme, pretože vykonal niečo, čo väčšina z nás nie je schopná,“ ozrejmila Mariana Čengel Solčanská, autorka úspešných snímok Legenda o lietajúcom Cypriánovi, Sviňa, Slúžka či Štúr a dodala: „Bagar bol v tom čase hercom a zároveň divadelným režisérom, ktorý si ctil vysoké umenie. On si brával vysoké texty, ťažké texty a keď sa rozhodol ísť na front, tak musel prijať, že na Cyrana ani Filipa II. nie je nikto zvedavý. Sú tam chlapci premrznutí, hladní, unavení, ktorí nevedia, či sa dožijú rána a oni to hlavné, čo chcú, je dojať sa nad niečím jednoduchým a krásnym a potešiť sa. Takže to, čo oni predvádzali, bola viac-menej estráda a ja obdivujem tú Bagarovu pokoru nepohŕdať divákom, rozhodne nepohŕdať divákom.“

Historická snímka má mať premiéru v roku 2028 a diváci v nej uvidia okrem Petra Oszlíka i ďalšie známe herecké tváre – Róberta Jakaba, Katarínu Krajčovičovú, Dávida Hartla aj Lukáša Pelča, ktorý sa zhostil úlohy otca slovenského filmu, nezameniteľného filmového Jánošíka – Paľa Bielika.

„V našom filme sa v podstate stretávajú dve skupiny umelcov. Jedna je v autobuse, ktorú vedie zakladateľ profesionálneho divadla, herec Andrej Bagar a druhá sú filmári. Paľo Bielik pri Martine, na Turci, točil v roku 1944 prvý farebný film Hanka sa vydala. Vypuklo povstanie a dostali povolávací rozkaz, aby sa vrátili naspäť. A on urobil opak. So svojím kameramanom Karolom Krškom, ktorého stvárňuje v tomto filme Dávid Hartl, zobrali kamery, filmový materiál a vybrali sa do srdca povstania, do Banskej Bystrice a začali točiť Slovenské národné povstanie,“ povedal herec Lukáš Pelč, ktorý je zároveň koproducentom filmu, podobne ako pri predchádzajúcom filme Mariany Čengel Solčanskej Štúr.