V zbierke má desiatky medzinárodných filmových ocenení. Miro Remo dobyl pred týždňom i Karlove Vary

Miro Remo patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej režisérskej, scenáristickej a kameramanskej scény. Divákom prináša na strieborné plátna a televízne obrazovky portréty ľudí z marginalizovaného prostredia a nevyhýba sa kontroverzným či rozporuplným témam. Jeho tvorba získala na medzinárodných filmových festivaloch už viac než šesťdesiat ocenení, ktorých zbierku nedávno rozšíril o Krištáľový glóbus, ktorý si v Karlových Varoch prevzal za česko-slovenskú snímku Raději zešílet v divočině.

Svetová premiéra korunovaná hlavnou cenou

Raději zešílet v divočině je najnovším dokumentárnym filmom Mira Rema, ktorý sa dočkal svetovej premiéry na nedávnom 59. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary. Príbeh o dvoch svojráznych šumavských pustovníkoch – 60-ročných jednovaječných dvojičkách oslovil divákov i odbornú porotu. O pár dní po uvedení filmu si režisér, scenárista a kameraman Miro Remo prevzal Krištáľový glóbus za najlepší film hlavnej súťaže.

Tematické zameranie sa na „neviditeľných“ ľudí, marginalizované postavy a zachytenie ich života bez príkras, autenticky a naturálne, je pre Mira Rema príznačné. Vo svojich dokumentárnych filmoch sa snaží osobitým štýlom zachytiť to, čo je častokrát ľuďmi a spoločnosťou prehliadané. Bolestivé, provokatívne a neraz aj tabuizované témy dokumentuje citlivo a bez snahy o senzáciu. Jeho zámerom je sprostredkovať publiku skutočný obraz reality – hlboký a autentický, ktorý diváka podnieti k premýšľaniu, diskusii či aktivite.

„>

Ako uviedol Miro Remo v súvislosti s oceneným filmom Raději zešílet v divočině: „Je to forma hry. Chcel som divákom sprostredkovať svoj zážitok z tohto výnimočného sveta. S Frantom a Ondrom sme sa stali blízkymi priateľmi, lúčime sa objatím do prasknutia. Od začiatku som v ich príbehu cítil magický rozmer. V knihe je naznačený, no vo filme som mu dal priestor a zároveň som ho deromantizoval. Oni sami dokázali zájsť za hranicu všednosti. Hrať sa s nami. Štylizované momenty, ako napríklad veľké zrkadlo vylovené z Vltavy, odrážajú magickosť i rozpoltenosť ich sveta, dualitu. Chcel som, aby film pôsobil ako rozprávka pre dospelých. Tí sa tiež hrajú, len s inými hračkami.“

Hlavnú cenu 59. ročníka karlovarského festivalu odovzdal slovenskému filmárovi uznávaný švédsky herec Stellan Skarsgård, ktorý si v Karlových Varoch prevzal ocenenie Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii.

Vytvára silné príbehy z malých momentov

Miro Remo debutoval na poli dokumentaristiky v roku 2006 minútovým filmom Ecce Homo o starobe a absurdite médií a krátkometrážnou snímkou Jano, v ktorej hrá hlavnú úlohu predajca Nota Bene. Už týmito študentskými prvotinami predznamenal smer, ktorým sa chce v dokumentárnej tvorbe uberať. O tri roky neskôr nakrútil dokument o netradičnosti a nepochopení – Arsy-Versy, v ktoromzachytil životný príbeh Ľuboša a jeho 70-ročnej matky. Aj tu dal priestor marginálnej postave – človeku, ktorého mnohí považujú za blázna. Ľuboš „unikol“ z bežného sveta na planétu, kde žijú iba motýle. Jeho svet je hore nohami a jeho túžbou žiť v dokonalej harmónii s prírodou. „Čo s ním bude ale ďalej? Aká budúcnosť ho čaká?“ – aj to sú otázky jeho matky, ktorá sa obáva o budúcnosť svojho syna. Krátkometrážna dokumentárna snímka, ktorá má dušu i vtip, získala na medzinárodných filmových festivaloch desiatky ocenení a stala sa najúspešnejším slovenským študentským filmom v zahraničí.

Removým prvým „dospelým“ autorským projektom bol Comeback – portrét dvoch slovenských recidivistov, ktorí si po prepustení z Ilavskej väznice snažia opäť nájsť svoje miesto v spoločnosti. Medzi ďalšie známe a oceňované diela Mira Rema patrí dokument o slovenskej pop-kultúre Cooltúra, veľmi osobný dokumentárny portrét známeho slovenského hudobníka – Richard Müller: Nespoznaný či príbeh z moravsko-slovenského pohraničia – Láska pod kapotou, v ktorej zachytil život rozvedeného päťdesiatnika Jaroslava a jeho dve srdcovky – lásku k autokrosu a lásku k Jitke, služobne najstaršej autokrosovej pretekárke v Čechách.

„Ja mám na tom filme rád to, že vidíte dvoch ľudí, ktorých život nebol ľahký, bol plný faciek a bol plný možno prehratých bitiek, ale vidíte ľudí, ktorí sa naozaj bijú, stále sa bijú o ten lepší začiatok, nestrácajú nádej a vidíte tú energiu. Je to možno banálne, ale je to pekné,“ povedal pre Kinoramu Miro Remo – režisér, scenárista a kameraman snímky, ktorá preniesla divákov do pretekárskeho prostredia plného rýchlosti, drámy, napätia i vyhrotených situácií. Nominovaná bola na Krištáľový glóbus, Českého leva i národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

„Zápolí sa na nejakom poli, na nejakom okruhu a toto zápolenie sme chceli preniesť aj do života a nájsť metaforu toho života priamo na tom závodisku. Chceli sme spojiť tieto dve veci dohromady. Chceli sme, aby ten pretek poslúžil ako nejaký prenesený význam toho životného zápasu, preto tá závodná, pretekárska dráha,“ dodal rodák z Ilavy, ktorého citlivá sociologická sonda je dokonalým príkladom jeho scenáristického, režisérskeho a filmárskeho talentu.

Miro Remo dokáže vyskladať silný príbeh z malých dielikov každodennosti, nenápadných momentov, ktoré často tvoria základné piliere života jeho hlavných protagonistov. Remo sa tak stáva „lovcom tichej reality“ a vo víre na prvý pohľad banálnej, obyčajnej a nezaujímavej každodennosti nachádza potenciál pre svoje filmové snímky.

„Označiť filmára Mira Rema za dokumentaristu by bolo nemiestne zjednodušenie. Spôsob, akým tento výrazný talent slovenského filmu predstavuje jedného či viac protagonistov je vo svojej komplexnosti hlboko výnimočný nielen v domácom kontexte,“ vyjadril sa filmový historik, dramaturg a umelecký riaditeľ karlovarského festivalu Karel Och.

Lebo medveď

Najnovšie dielo Mira Rema Raději zešílet v divočině, za ktoré získal na karlovarskom festivale svoj prvý Krištáľový glóbus by malo prísť do kín ešte v priebehu tohto roka. Diváci však majú stále príležitosť vidieť jeho tohtoročnú seriálovú novinku Lebo medveď s dôvetkom – Zviera, ktoré rozdelilo Slovensko, ktorá je dostupná na známej streamovacej platforme.

Filmár Miro Remo sa v nej venuje vzťahu človeka a medveďa hnedého a s tým súvisiacimi otázkami ochrany, bezpečia a (ne)opodstatnenosti strachu. V 6-dielnom seriáli dáva priestor širokému spektru respondentov (od ochranárov, poľovníkov, cez bežných ľudí, ktorí mali s medveďom priamy kontakt, až po youtuberov a politikov) a cez bohaté názorové spektrum prináša komplexný pohľad na vyhrotenú tému, ktorá už dlhodobo hýbe slovenskou verejnosťou a polarizuje tunajšiu spoločnosť.

„Táto neschopnosť dialógu, síce extrémne kritická a polarizovaná, ktorá do istej miery môže prinášať nejaký progres, už dnes nefunguje a je deštruktívna. Už sme proste v nejakom bode nula, kedy je to tak vyhrotené, že sa neposúvame, naopak – škodíme sebe a škodíme aj medveďovi. Takže celý ten seriál, tá miniséria napokon vyzýva k zahodeniu ega a k snahe nájsť cestu k sebe v riešení otázky medveďa… a nielen medveďa, lebo medveď je len taká čerešnička, lebo máme tu množstvo problémov, ktoré toho medveďa pripomínajú,“ povedal Remo v rozhovore pre Kultúrny denník Rádia Devín.

Dokuséria vznikla v spolupráci s kreatívnou producentkou, českou dokumentaristkou Erikou Hníkovou, ktorá je autorkou oceňovaných snímok ako Ženy pro měny, Nesvadbovo či napríklad Každá minúta života.

„Myslím si, že naša dokumentárna séria by tiež mohla zaujímať všetky ženy, pretože pre mňa je v nej podstatná aj jedna z hlavných hrdiniek – Vladimíra Fabriciusová, bývalá riaditeľka CHKO Poľana. Ide o veľmi silnú ženu, ktorá v živote prekonala veľa problémov a v tej sérii sa neuveriteľným spôsobom otvára. Ani v českej, ani v slovenskej kinematografii som za posledných niekoľko rokov nevidela silnú ženskú hrdinku vo veku okolo päťdesiatky. A taktiež tu diváci nájdu aj silný príbeh mladej lásky, ale nie tej medvedej,“ uviedla na margo seriálovej novinky Lebo medveď Hníková.

Autentická dokumentárna miniséria zo slovenských lesov, z oblasti Poľany a Nízkych Tatier, je špecifická silným emočným nábojom, presahom do osobných príbehov jednotlivých aktérov, ale aj krásnymi zábermi z divočiny a silným realistickým a estetickým obrazom.