Klub filmových novinárov oslavuje 35 rokov

Klub filmových novinárov si v tomto roku pripomína 35. výročie svojho vzniku. Založený bol 28. septembra 1990 pri Slovenskom syndikáte novinárov a je členom medzinárodnej organizácie filmových kritikov FIPRESCI. Medzi jeho pravidelné aktivity patrí oceňovanie výnimočných audiovizuálnych diel – udeľovanie Cien slovenskej filmovej kritiky.

Počiatky už v medzivojnovom období

Začiatky spájania filmových novinárov na našom území siahajú do obdobia prvej Československej republiky, keď v roku 1938 vzniklo v Prahe pri Syndikáte československých novinárov prvé takéto združenie. Svoju činnosť však nevykonávalo dlho, počas druhej svetovej vojny boli aktivity Združenia filmových novinárov prerušené.

Po nastolení mieru, 19. decembra 1945, začína v Prahe pôsobiť Klub filmových novinárov a o tri roky neskôr začína písať združenie svoju novú kapitolu už s národnou pôsobnosťou. Celoštátny Klub filmových novinárov bol oficiálne ustanovený počas 3. Medzinárodného filmového festivalu v Mariánskych Lázňach.

Práve v roku 1948 bola po prvýkrát udelená i Cena českej filmovej kritiky, ktorú získal režisér Jiří Trnka za prvý český dlhometrážny animovaný film Špalíček. Ocenenie neskôr nieslo názov Cena československej filmovej kritiky a udeľovalo sa buď v Prahe alebo v Bratislave (podľa víťaza aktuálneho ročníka).

Zo slovenských filmových diel boli v priebehu rokov ocenené – Pieseň o sivom holubovi režiséra Stanislava Barabáša, Pomocník Zora Záhona i filmy Slnko v sieti a Pásla kone na betóne Štefana Uhra. Medzi najúspešnejších, trojnásobných laureátov Ceny československej filmovej kritiky patrí Dušan Hanák s filmami Tichá radosť, Ružové sny a Ja miluje, ty miluješ a rovnako a Juraj Jakubisko so snímkami Kristove roky, Tisícročná včela a Vtáčkovia, siroty a blázni.

Najoceňovanejší Šulík, Barabáš a von Tier

Tradícia oceňovania významných audiovizuálnych diel bola v prostrední filmových novinárov hlboko zakorenená a bolo teda prirodzené, že v nej pokračoval i nový Klub filmových novinárov pri Slovenskom syndikáte novinárov v Bratislave, ktorý bol založený 28. septembra 1990. Cenu slovenskej filmovej kritiky udelili po prvý raz v roku 1992 v kategórii hraný film pre kiná a získala ju snímka režiséra Martina Šulíka – Všetko čo mám rád.

Jedna z najvýraznejších osobností slovenského hraného filmu v 90. rokoch si podmanila divákov i kritikov hneď niekoľkokrát. Martin Šulík získal Cenu slovenskej filmovej kritiky celkovo šesťkrát. Okrem spomínaného filmu Všetko čo mám rád i za snímky Záhrada, Orbis Pictus, Krajinka, Slnečný štát a Tlmočník.

Medzi najoceňovanejších tvorcov patrí i Pavol Barabáš, ktorý v kategórii dokumentárneho filmu a ostatnej televíznej a audiovizuálnej tvorby zvíťazil rovnako šesťkrát. Ocenenia si prevzal za filmy 18 dní v zajatí ľadu, Amazonia vertical, Mustang, OMO – Cesta do praveku, Pururambo a Sloboda pod nákladom.

V kategórii zahraničného filmu drží pomyselné prvenstvo dánsky režisér Lars von Tier, ktorý získal 3 Ceny slovenskej filmovej kritiky za snímky Prelomiť vlny, Dogville a Melanchólia.

Tento rok dominoval silné spoločensko-politické témy

Tohtoročnú, v poradí už 32. výročnú anketu členov Klubu filmových novinárov, ktorej výsledky vyhlásili počas slávnostného galavečera udeľovania najstaršej filmovej ceny Igric, ovládli Vlny režiséra Jiřího Mádla, ktoré dominoval v kategórii celovečerných hraných filmov pre kiná. Dobový film približujúci doteraz nezverejnené príbehy redaktorov Československého rozhlasu z konca 60. rokov minulého storočia a ich odvahu vzdorovať režimu v mene slobody slova, si získali pozornosť divákov aj odbornej verejnosti už od svojej premiéry.

Cenu slovenskej filmovej kritiky v kategórii dokumentárny film získal intímny portrét ženy vo svete vrcholovej politiky Prezidentka režiséra, scenáristu a kameramana Mareka Šulíka, ktorý mapoval päťročné pôsobenie Zuzany Čaputovej na pozícii najvyššej hlavy štátu. Dokument sa zaoberá silnou spoločensko-politickou témou a kritickým pohľadom na moc.

Najlepším zahraničným filmom, ktorý bol minulý rok uvedený v slovenských kinách, je podľa novinárov a kritikov výnimočná filmová snímka o banalite zla a odosobnenia sa od hrôz holokaustu – Zóna záujmu (The Zone of Interest) režiséra Jonathan Glazer. Politicko-historický film s etickým presahom vznikol v koprodukcii Spojeného kráľovstva, Poľska a USA a z festivalu v Cannes si odniesol Veľkú cenu. Ocenená bola i Asociácia slovenských filmových klubov, ktorá tento film priniesla do slovenských kín.

Ocenenie pre filmovú historičku Petru Hanákovú

Klub filmových novinároch každoročne udeľuje aj Cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity. Tento rok ju získala filmová historička Petra Hanáková, ktorá si počas galavečera prevzala i Igrica, tvorivú prémiu za audiovizuálnu teóriu a kritiku za publikáciu Máme svoj film!

Knihu, ktorá sa vracia do histórie a je v súčasnej spoločensko-politickej situácii svojím obsahom veľmi aktuálna, s podtitulom Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945 vydal Slovenský filmový ústav. Ide o bohaté textovo-obrazové dielo, ktoré na viac než 420 stranách komplexne zachytáva vývoj slovenskej kinematografie v období Slovenského štátu – od filmov a ich tvorcov cez kinoprojekcie, divácke publikum až po zázemie snímok, vtedajšiu propagandu a cenzúru.

„Kniha nie je len o filmovej kultúre, ale aj o propagande vojnových čias. A o tenkej hranici medzi nimi. Bola by som rada, keby sa moja kniha čítala a bola inšpiratívna. Nie pre tých ´hore´, aby sa naučili, ako propagandu lepšie robiť. Ale pre nás všetkých ostatných, aby sme ju vedeli citlivejšie rozlišovať a boli voči nej odolnejší,“ uviedla ocenená autorka Petra Hanáková, ktorá na publikácii pracovala viac ako desať rokov počas svojej výskumnej práce.