Keď voda pohltí dediny: tragédia alebo nový začiatok? Film Potopa odhaľuje rozdielne pohľady generácií
Zmenila tvár krajiny aj životy obyvateľov záplavovej oblasti. Vodná priehrada Starina pri Snine je najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe, a práve ona stojí v pomyselnom centre prvého postsocialistického hraného filmu Potopa v réžii Martina Gondu, ktorý je postavený na reálnych udalostiach z 80. rokov minulého storočia. Zaujímavosťou je, že slovensko-česko-poľsko-belgický film je natočený v rusínskom jazyku a ponúka dva generačne rozdielne pohľady na celú udalosť.
Hlas a pamäť rusínskej komunity
„Film vyrástol z prostredia rusínskej komunity a nakrútili sme ho v rusínčine. Je to náš spôsob, ako im vrátiť hlas a pamäť,“ vysvetľuje pohnútku natočenia rusínskeho filmu producentka Katarína Krnáčová.
Potopa zaznamenáva osudy ľudí zasiahnutých výstavbou nového vodného diela, ktoré zohráva kľúčovú úlohu ako zásobáreň pitnej vody. Voda, ktorá dáva život, však v tomto prípade berie život, domov i istoty. Kvôli budovaniu Stariny došlo k presídleniu siedmych východoslovenských obcí, v ktorých žili prevažne obyvatelia hlásiaci sa k rusínskej národnosti.
Režisér a jeden zo scenáristov Martin Gonda vo svojom celovečernom debute stavia veľký projekt výstavby vodohospodárskej nádrže do kontrastu s ľudskými príbehmi a snami, ktorých sa výstavba priamo dotkla. Na striebornom plátne citlivo rozpráva príbeh pätnásťročnej Mary z obce Ruské (Sára Chripáková) zasadený do obdobia roku 1980 – príbeh dospievajúceho dievčaťa, ktoré musí vo víre udalostí nájsť svoje miesto v živote a nový domov.
„Mara sa túži stať pilotkou a odísť z dediny, no jej otec Alexander, rusínsky roľník a vdovec, chce, aby zostala pracovať doma. Keď ich dolinu čaká zatopenie pre výstavbu vodnej nádrže Starina, otec (v úlohe Jozef Pantlikáš, pozn. red.) a dcéra sa musia vyrovnať so stratou domova a hľadať cestu k vzájomnému zmiereniu uprostred zápasu medzi tradíciou, identitou a túžbou po slobode,“ približujú tvorcovia filmu.
Scenár napísali Martin Gonda, Martin Šuster a Dominika Udvorková na základe dobových materiálov a veľmi cenných osobných rozhovorov s pamätníkmi a ľuďmi, ktorí meniacu sa krajinu v blízkosti Sniny zaznamenávali. Hlavným kameramanom filmu je Oliver Záhlava.
Trailer k filmu:
Dva generačne rozdielne pohľady
Ako sa vraví, každá minca, má dve strany. Aj Potopa ponúka dva kontrastné pohľady na koniec života v zatopených dedinách. Príbeh dospievajúcej Mary reprezentuje mladú, emancipačnú generáciu, ktorá sa nechce zmieriť s dovtedajšími zaužívanými konvenciami, túži po slobode a vlastnej ceste životom. Strata domova sa pre Maru stáva „vykúpením“ z očakávaní jej rodiny, že sa stane gazdinou a otvára jej cestu k snu stať sa pilotkou. Pre mladú generáciu tak vysťahovanie znamenalo príležitosť na nový začiatok, čo je v kontraste s pohľadom ich rodičov, ktorí vysťahovanie vnímali ako tragédiu, koniec istt, hodnôt, tradícií a domova.
Film natáčali šesť rokov v širšom regióne severovýchodnej časti Slovenska a zahrali si v ňom profesionálni i amatérski herci, pričom väčšina pochádza priamo z prostredia rusínskej komunity. Snímka mala svetovú premiéru začiatkom novembra v Latinskej Amerike na 40. ročníku argentínskeho Festivalu Internacional de Cine de Mar del Plata a príležitosť vidieť ju mali už aj diváci na áčkovom festivale Goa IFFI v Indii. Po predpremiérach na východe Slovenska, prichádza snímka do slovenských kín.
Martin Gonda odštartoval svoju režisérsku dráhu absolventským, krátkometrážnym filmom s existenciálnym podtónom Pura Vida,, ktorý mal premiéru na festivale v Cannes v rámci sekcie Cinéfoundation. Na snímke spolupracoval s rovnakým tímom ako pri Potope – na scenár napísal spoločne s Dominikou Udvorkovou a Martinom Šusterom, hlavným kameramanom bol Oliver Záhlava.
Koprodukčná dráma Potopa je Gondovou celovečernou režisérskou i scenáristickou prvotinou, no mladý talent už teraz chystá ďalšie diela. V príprave je hraný film Čerti a miniséria Anjeličkárky.