Karlove Vary poznajú víťazov. Krištáľový glóbus pre Mira Rema a jeho dokument o šumavských samotároch

Hlavná cena 59. Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary zostáva po 8 rokoch opäť na domácej, česko-slovenskej pôde. Krištáľový glóbus získal tento rok uznávaný slovenský filmár Miro Remo za dokumentárnu snímku Raději zešílet v divočině.

Príbeh zo zabudnutého sveta

Raději zešílet v divočině je vyše 80-minútový príbeh akoby vystrihnutý zo zabudnutého sveta. Dokumentárny film zachytáva život na samote v lesoch Šumavy, kde spoločne žijú dvaja svojrázni bratia – František a Ondrej Klišíkovi, jednovaječné, šesťdesiatročné dvojčatá, ktoré spoločne žijú dobrovoľne mimo civilizácie a systému pustovníckym životom, kde neraz balansujú medzi slobodou a samotou. Napriek svojmu veku sú ako večné deti.

„Fascinovalo ma, akým spôsobom sú rozdielni. Ako brutálne, až na krv sa dokážu pohádať a zároveň sú extrémne láskaví a oplývajú neuveriteľnou dávkou humanizmu a citlivosti. I keď sú v drsnom prostredí, sú večnými deťmi. To boli prvé veci, ktoré vytvárali veľmi magický priestor,“ uviedol v rozhovore pre irozhlas.cz Miro Remo na margo jeho najnovšej snímky, ktorá mala svetovú premiéru práve na karlovarskom festivale.

K téme šumavských samotárov a pustovníkov priviedla známeho slovenského dokumentaristu kniha Aleša Palána a Jana Šibíka s rovnomenným názvom Raději zešílet v divočině. Život šesťdesiatročných dvojčiat dokumentoval Remo 5 rokov a na filmovom plátne je to aj vidieť. Krištáľovým glóbusom ocenený film sa vyznačuje originalitou, autentickosťou, naturalistickým štýlom, psychologickou hĺbkou a skvelým pozorovacím talentom autora. Miro Remo sa ani v tomto svojom diele nebál ísť do kontroverznej až tabuizovanej témy a jedinečnosť dokumentu ešte potvrdzuje prepracovanou vizuálnou estetikou. 

„Vtipná filmová pohľadnica vzdávajúca hold miznúcemu umeniu zostať sám sebou. Raději zešílet v divočině obdivne zachytáva životný štýl a drsné podoby bratskej lásky. Podstupuje pritom filmárske riziko, ktoré je závanom čerstvého, lesom voňajúceho vzduchu, omočením tela v jazierku, chvíľkou rozjímania, zatiaľčo vám krava okusuje bradu. Je to skrátka pocit slobody,“ ohodnotila víťazný film medzinárodná porota karlovarského festivalu.

Eufóriu vystriedal smútok

Hoci sa hovorí, že do tretice všetko dobré, šťastným číslom Mira Rema je pravdepodobne štvorka. Raději zešílet v divočině jejeho štvrtým filmom, ktorý sa uchádzal o priazeň poroty karlovarského festivalu po štvorročnej pauze. Slovenský filmár bol v hlavnej súťaži  festivalu v roku 2021 s dokumentárnou snímkou Láska pod kapotou. Hlavnú cenu MFF Karlovy Vary mu však priniesli až bratia Klišíkovci. Radosť z ocenenia ale o pár hodín po prevzatí Krištáľového glóbusu vystriedal smútok. Telo jedného z bratov bolo v nedeľu objavené v jednej z obcí pri Prahe bez známok života. Pravdepodobnou príčinou smrti bolo utopenie v rybníku. 

Obeťou nešťastnej udalosti bol František – výrečnejší z bratov, ktorý pred životom v ústraní, na samote v šumavských lesoch, pôsobil v politickom prostredí. Pred Nežnou revolúciou bol disidentom a neskôr pracoval na píle, kde prišiel nešťastnou náhodou o ruku. Vo filme Raději zešílet v divočině vystupoval s jasnými, priamymi názormi, z čoho neraz pramenili konfliktné situácie medzi ním a bratom Ondřejem. Pred kamerou však František poodhalil aj svoju jemnejšiu, umeleckú stránku osobnosti v podobe písania básní a ich prednášaním. 

Medzinárodnú porotu zaujal i Zbormajster

Divácke publikum si aj tento rok vychutnalo na festivale poriadne bohatú a pestrú filmovú nádielku. Ako uviedli organizátori 59. ročníka: „Na festivale bolo tento rok uvedených celkom 175 filmov z toho 108 celovečerných hraných, 23 celovečerných dokumentárnych a 44 krátkych filmov. Z filmov uvedených na 59. MFF Karlovy Vary malo na festivale 36 svetovú, 5 medzinárodnú a 5 európsku premiéru.“

Zvláštnu cenu poroty získala v hlavnej súťaži filmová snímka Bezprávie (Bidad) iránskeho režiséra a scenáristu Soheila Beiraghiho. Cenu sa réžiu (ex-aequo) udelili s dôrazom na kinematografickú rozmanitosť dvom režisérom – Vytautas Katkus z Litvy bol ocenený za réžiu svojho debutu Návštevník (Svečias) a Francúz Nathan Ambrosioni za réžiu drámy Z lásky (Les enfant font bien), ktorá získala i Cenu medzinárodnej novinárskej poroty FIPRESCI. 

Ocenenie za najlepší mužský herecký výkon si v Karlových Varoch prevzal Àlex Brendemühl za stvárnenie otca mladej ženy, ktorá sa stala obeťou sexuálneho napadnutia v španielskom filme Keď sa z rieky stane more (Quan un riu esdevé el mar). Cenu pre najlepšiu herečku si odniesla Pia Tjelta za výkon v nórskom filme Nehovor mi mami (Se meg), ktorý sa venujevzťahu serióznej učiteľky a mladého sýrskeho utečenca.

Zvláštne uznanie bolo udelené mladej, debutujúcej Kataríne Falbrovej za stvárnenie úlohy naivnej, trinásťročnej Karolíny v česko-slovenskom filme režiséra Ondřeja Provazníka – Zbormajster. Ten získal na karlovarskom festivale aj neštatutárnu Cenu Europa Cinemas Label. 

Diváci svojím hlasovaním rozhodli, že Divácku cenu denníka Právo získala snímka Milana Kuchynka a Jakuba Juráseka – Musíme to zarámovať (rozhovor s Jiřím Bartoškom z júla 2021). 

Veľká cena Proxima pre bangladéšsky film 

Program 59. ročníka MFF Karlovy Vary ponúkol v uplynulých dňoch viac než 130 celovečerných filmov, z ktorých 34 zabojovalo o ocenenie v hlavnej súťaži a v súťažnej sekcii Proxima, v ktorej tento raz dominovala bangladéšska snímka Piesočné mesto (Balur Nogerite), ktorú nakrútil režisér Mahde Hasan.

Zvláštna cena poroty putovala do Kolumbie a jej laureátom sa stal film režiséra Federica Atehortúa Ateaga – Mapa zmiznutých (Forenses) a medzinárodnú porotu si v súťaži Proxima získala i jednoduchá, zvláštna a hlboko ľudská belgická road movie režiséra Manoëla Duponta Pred a po (Avant/Après), ktorej bolo udelené zvláštne uznanie. 

Okrem súťažných kategórií boli na 59. ročníku MFF Karlovy Vary odovzdané i čestné Krištáľové glóbusy. Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii si prevzala všestranná herecká osobnosť, švédsky herec Stellan Skarsgård známy napríklad z filmov Muži, ktorí nenávidia ženy, Mamma Mia!, Prelomiť vlny, Piráti z Karibiku, Duna či zo seriálov Černobyl alebo Andor. 

Ocenenie historicky po prvýkrát aj pre…

Po prvýkrát v histórii bol čestný Krištáľový glóbus udelený i strihačovi. Cenu prezidenta MFF Karlovy Vary za prínos českej kinematografii udelili deväťnásobnému laureátovi Českého leva za strih – Jiřímu Brožekovi, ktorý má za sebou spoluprácu s mnohými renomovanými českými a slovenskými režisérmi a režisérkami. Brožek sa podieľal napríklad na strihu kultových snímok Vesničko má středisková, Vrchní, prchni, Smrť krásnych srncov činapríklad Obsluhoval som anglického kráľa. Podieľal sa na vzniku slovenských filmov Modré z neba, Cigán, Slnečný štát, Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, Špina. 

Cenu prezidenta si z 59. ročníka MFF Karlovy Vary odniesla luxemburská herečka Vicky Krieps a dvojica amerických hereckých osobností – Dakota Johnson a Peter Sarsgaard.

Na festival dohliadal „zhora“

Karlovarský festival si tento rok zachoval svoju vysokú úroveň, kvalitu a tradíciu, no mnohým chýbala na pódiu aj v hľadisku najvýraznejšia osobnosť, „otec“ festivalu – Jiří Bartoška, ktorý bol viac než 30 rokov jeho tvárou, dušou i hlasom. MFF Karlovy Vary prišiel o svojho prezidenta a kultúrny svet o výnimočného muža a hereckú legendu 8. mája tohto roka. Uplynulý 59. ročník festivalu preto organizátori venovali úcte a spomienke na prezidenta in memoriam a  gentlemana česko-slovenskej kinematografie si pripomenuli rôznymi originálnymi a citlivými spôsobmi. 

Poctu Jiřímu Bartoškovi vzdali napríklad aj tohtoročnou festivalovou znelkou, do ktorej režisér Ivan Zachariáš obsadil fenomenálneho Bolka Polívku – držiteľa Ceny prezidenta MFF Karlovy Vary z roku 2022. Symbolické spojenie týchto dvoch výrazných osobností dotvorilo atmosféru výnimočného ročníka a u publika vyvolalo okamžite silné emócie a dojatie.

Počas festivalu bola sprístupnená i dočasná galéria pod holým nebom – výstava „Jiří Bartoška – KVIFF President“, so šesťdesiatimi čiernobielymi fotografiami zachytávajúcimi Bartošku v rôznych okamihoch festivalového života – ako herca, moderátora, prezidenta, ale najmä ako charizmatického muža, ktorý sa stal symbolom Karlových Varov.

V neposlednom rade si prezidenta in memoriam uctila kultúrna obec aj prostredníctvom festivalového programu, ktorý otvoril dokument režisérov Milana Kuchynka a Jakuba Juráseka – Musíme to zarámovať! (rozhovor s Jiřím Bartoškom z júla 2021). Odpremietaný bol aj divácky obľúbený film z roku 2016 režiséra Radka Bajgara – Teória tigra. 

Hoci Jiří Bartoška už nie je medzi nami, uplynulý 59. ročník MFF Karlovy Vary ukázal, že jeho odkaz zostáva stále živý – v srdciach divákov, fanúšikov, aj na filmových plátnach.