Zomrel Peter Jaroš: Autor kultovej Tisícročnej včely a nezameniteľného Pacha, hybského zbojníka

8. novembra zasiahla verejnosť smutná správa o úmrtí Petra Jaroša, ktorý opustil tento svet vo veku 86 rokov. Slovenská kultúra tak prišla o jednu z najvýznamnejších osobností svojej doby, o človeka, ktorý vo svete literatúry a kinematografie zanechal nezmazateľnú stopu. Azda ani neexistuje divák, ktorý by nepoznal filmy Tisícročná včela v réžii Juraja Jakubiska či Pacho, hybský zbojník režiséra Martina Ťapáka. Za oboma stojí ako autor a scenárista práve zosnulý Peter Jaroš.

Od kníh až k televíznym scenárom

Známy slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg Peter Jaroš sa narodil v roku 1940 v podtatranskej obci Hybe. Bol vyštudovaný slovenčinár a ruštinár, po skončení štúdia pôsobil ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá, prispieval do časopisu Kultúrny život, spolupracoval s Československým rozhlasom (je autorom šiestich rozhlasových hier) a dlhé roky bol súčasťou Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe ako dramaturg a scenárista. Neskôr sa angažoval aj politicky a v rokoch 1992 až 1994 bol poslancom Národnej rady SR.

Na poli prozaickej tvorby sa Peter Jaroš preslávil najmä ako autor historických románov, do ktorých zakomponoval prvky magického realizmu. Inšpiráciou pre neho bol rodný Liptov a jeho história, ktoré pretavil aj do svojej literárnej tvorby. Na stránky svojich kníh prenášal momenty bežného života, otváral otázky života a smrti a venoval sa existenciálnym témam. 

„Ja som si vždy robil denník, zapisoval som si aj zaujímavejšie príbehy zo svojho života, ale aj zo života ľudí, ktorí žili okolo. Takže to bolo také východisko k nejakým literárnym textom,“ povedal Jaroš v rozhovore pre reláciu Kinorama v roku 2020.

Archív relácie: Ukážka z archívu TV

Jeho literárnym debutom bola novela Popoludnie na terase. Celkovo napísal počas svojho života približne 30 kníh. Svoj literárny talent pretavil i do scenáristickej a dramaturgickej tvorby, keď sa podieľal na tvorbe scenárov k dodnes známym filmom. Hovoríme najmä o románe, ktorý je označovaný za jedno z najvýznamnejších diel 20. storočia – o diele Tisícročná včela, ktoré sa stala predlohou pre režiséra Juraja Jakubiska a v roku 1983 z neho vznikol rovnomenný film.

Peter Jaroš si na filmovú adaptáciu svojho najznámejšieho diela zaspomínal v roku 2015 aj pred kamerou Kinoramy: „My s Jakubiskom sme pri adaptovaní mojej Tisícročnej včely do scenára postupovali tak, že sme tú knihu najprv rozstrihali (dalo by sa povedať). Vylúčili sme zbytočné popisné veci, ale aj tak mal prvý tvar scenára asi 300 strán. Mali sme veľký problém napríklad, pokiaľ ide o postavy. V tej knihe je asi okolo 230 postáv. Toľko postáv samozrejme vo filme nemôže účinkovať. Tak sme najprv museli vytriediť postavy, ktoré sa nám zdali nie veľmi dôležité, zlučovať niektoré postavy a dokonca zlučovať aj niektoré obrazy, ktoré boli v knihe. Redukovali sme aj dialógy na únosnú mieru, aby sa tam až tak veľmi príliš nehovorilo. Lebo Jakubisko je ten režisér, ktorý vie a dokáže rozprávať aj obrazmi.“

Archív relácie: Ukážka z archívu TV

Tisícročná včela je jedným zo zlatých klenotov slovenskej kinematografie mapujúca osudy troch generácií liptovských murárov, ktorá vzbudila pozornosť i v zahraničí. Bola kandidátom na Oscara a stala sa divácky najúspešnejším filmom desaťročia.

V roku 1975 uzrel svetlo sveta nezameniteľný Pacho, hybský zbojník režiséra Martina Ťapáka, kde bol autorom námetu a scenára Peter Jaroš. Rázovitý zbojník Pacho Matrtaj, ktorého si vo filme zahral Jozef Króner, si naplno získal pozornosť a srdcia divákov a dodnes je jednou z najúspešnejších slovenských komédií všetkých čias.

„Nerobili sme tie filmy kvôli komercii, ale kvôli tomu, aby to zaujalo ľudí, aby im to niečo povedalo. Nové filmy boli o bežných problémoch a povedzme aj o niečom z histórie slovenského národa a tak ďalej. Komercia bola v tomto prípade až na druhom mieste. Najprv išlo o kvalitu diela, ktoré sa práve robilo,“ zaspomínal si Jaroš.

Osobnosť, ktorá formovala slovenskú kultúru

Ako scenárista sa Peter Jaroš podpísal i pod psychologickú drámu Jozefa Režucha Deň slnovratu, snímku Tetované časom v réžii Zora Záhona a dielo Magma v réžii Igora Ciela. Sfilmované boli aj jeho knihy Sneh pod nohami v réžii Ivana Húšťavu, Studené podnebie v réžii Štefana Uhra, rovnako aj Jazda na spiacom obrovi (tento televízny film režíroval Martin Ťapák) a Dravý nálet panny v réžii Doda Banyáka. Z ďalších Jarošových literárnych diel musíme určite spomenúť Nemé ucho, hluché oko, Popoludnie na terase, Zdesenie, Putovanie k nehybnosti alebo Psy sa tešia na zimu.

Peter Jaroš si za svoju literárnu a scenáristickú tvorbu prevzal množstvo ocenení. Medzi najvýznamnejšie a najcennejšie vyznamenania patril Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, ktorý mu bol udelený v roku 2000 vtedajším prezidentom SR Rudolfom Schusterom. Bol tiež laureátom Ceny ministra kultúry SR, mimoriadnej ceny Igric za televíznu a filmovú tvorbu či napríklad Ceny Spolku slovenských spisovateľov, ktorá mu bola udelená za celoživotné dielo.