Hollywodska hviezda Demi Moore už viackrát ukázala, že úprimnosť, taká zásadná pre rozvoj tvorivosti, jej nie je cudzia. V satirickom horore Substancia francúzskej režisérky Coralie Fargeat s takouto odvahou stelesňuje ženu, bojujúcu so starnutím. Ako televízna hviezda Elisabeth Sparkle v nej dostáva možnosť vyskúšať nelegálnu novú substanciu, ktorá ju udrží mladšou a dokonale krásnou. Problém je v tom, že svojou novou verziou nie je ona sama, ale jej druhé ja. Aké je musieť sa deliť o svoj život s niekým, kto by bez nej vôbec neexistoval? Šokujúci film Substancia, ocenený cenou za najlepší scenár na festivale v Cannes, magazín Rolling Stone nazval “okamžitou kultovkou”.

Herecká ikona Iva Janžurová rovnakým dielom stelesňuje kvalitné filmové herectvo aj popularitu, ktorú hercom dokáže dať len film. Jej korene sú pritom v divadle, ktorému sa venuje celý život. Celovečerný dokument, ktorý nakrútila herečkina dcéra, režisérka Teodora Remundová, nazvaný jednoducho Janžurka, približuje túto pracovitú ženu so všetkými jej polohami, ale hlavne ako sústredenú umelkyňu, stále rovnako zamilovanú do svojho remesla, ako kedysi. Nostalgická, sebakritická, idealistická i trochu bláznivá – to všetko sú atribúty postáv, ktoré ju preslávili a snímka Janžurka nám priblíži, do akej miery vychádzajú z povahy a prežívania samotnej Ivy Janžurovej.

Femme fatale alebo odvážna reportérka? Americká fotografka Lee Miller stelesňuje oboje. V roku 1938 má už za sebou kariéru topmodelky aj múzy parížskych surrealistov a je rozhodnutá sústrediť sa výlučne na vlastnú tvorbu. V Európe vypukne vojnový konflikt a Lee prekračuje ďalší miľník: s fotoaparátom na krku sa vydáva na frontovú líniu ako jedna z prvých vojnových korešpondentiek histórie. V hlavnej úlohe britsko-amerického filmu Lee, fotografka v prvej línii sa predstavuje Kate Winslet a po jej boku si zahrali Alexander Skarsgard, Andrea Riseborough a Marion Cotillard.

Charakterový herec a zároveň fimová hviezda Viggo Mortensen sa po druhýkrát ocitol na režisérskej stoličke. Stelesňuje zároveň aj hlavnú postavu svojho filmového westernu Až na koniec sveta, zasadeného do 60-tych rokov 19-ho storočia. Ako mlčanlivý truhlár privádza svoju slobodomyseľnú mnnželku Vivienne – v podaní luxemburgskej herečky Vicky Krieps, do malého nevadského mestečka, aby v zápätí narukoval do občianskej vojny. Mestečko terorizuje skorumpovaný starosta, ale Vivienne sa odmieta podriadiť jeho diktátu. Až na koniec sveta je netradičnou romancou o mužovi a žene, ktorých spojila odvaha voči hrubosti mocných a skvelé herecké výkony robia ich príbeh nadčasovým.

Do kín prichádza známy príbeh malého jelenčeka Bambiho, jeho rodiny a kamarátov. Krásne prostredie lesa je v ňom nielen kulisou pre bezstarostné detstvo, ale aj metaforou sveta a jeho nástrah. Bambiho radostné detstvo v lese totiž jedného dňa naruší prítomnosť lovcov, a on prichádza o svoju mamu. Ujíma sa ho jeho otec, majestátny jeleň a vládca lesa. Bambi pomaly pochopí, že sa musí naučiť čeliť nebezpečenstvu a postarať sa o seba aj o svojich blízkych napriek nepredvídateľnosti života. Dobrodružný film Bambi určený celej rodine je adaptáciou knihy Felixa Saltena – Bambi príbeh zo života v lese a pozrieť si ho môžete so slovenským dabingom.

“Myslím, že sa nikdy neprestanem pýtať, kým vlastne skutočne som.” Fotografka Libuše Jarcovjáková a jej život sú témou unikátneho česko-slovensko-rakúskeho dokumentárneho portrétu Kláry Tasovskej Ešte nie som, kýkm chcem byť, rovnako nekonvenčného, ako jeho protagonistka. Divoký underground normalizačného Československa, po emigrácii módna fotografia prvotriednej kvality, dokumentovanie pádu železnej opony – to sú len niektoré okamihy Libušinho života poháňaného nespútanou energiou. Na osobnej ceste za hľadaním seba samej sprevádza diváka fotografický materiál niekoľkých desaťročí, doplnený denníkovými zápiskami a sebaodhaľujúcim komentárom. Je to cesta, ktorá nekončí, po ktorej však Libuše kráča s odvahou človeka s neuhasiteľnou zvedavosťou.

Teherán, rok 2022. Davy protestujúcich žien v uliciach sa snažia prelomiť tradície, ktoré považujú za nespravodlivé a zastarané. Rodina vyšetrujúceho sudcu revolučného súdu uprostred stupňujúceho sa násilia prežíva vlastnú drámu: obe dcéry sa prikláňajú na stranu prostestujúcich. V ohrození sú nielen prekonané, ale aj existujúce rodinné hodnoty, a vzťah oboch dcér k rodičom. Čeliac strachu z možného vyústenia rodinného rozkolu sudca doma zavedie extrémne pravidlá, ktoré však rodinné spolužitie radikálne poškodia. Jediný spôsob, ako rodinu zachrániť, je nájsť odvahu nevyhnutným spoločenským zmenám čeliť. Odvážna dráma iránskeho režiséra Mohammada Rasoloufa Semienko posvätného figovníka pracuje so skutočnými zábermi protestov a samotný tvorca bol nútený z Iránu emigrovať. Snímka bola ocenená Zvláštnou cenou poroty na festivale v Cannes a v našich kinách ju môžete vidieť od 10.októbra.

Leto 1968. Malý Tonda má veľkú smolu: jeho rodičia a starší brat sa vybrali na výlet do Paríža, on však musí zostať so starým otcom na chate v Jizerských horách. 21. august ale nudné prázdniny zmení nielen na historické, ale aj zásadné pre vzťah dedka a vnuka. Tondov starý otec je totiž potomkom ruskej šľachty, ktorému výchova k noblese pomohla vyrovnať sa s búrlivými zmenami, ktoré do jeho života vniesli dejiny. V dramatických okamihoch začínajúcej okupácie si vytýči úlohu vybaviť vnútornou silou aj svojho vyplašeného vnuka. Nový film Bohdana Slámu Koniec sveta je poetický, smutno-komický no hlavne oslobodzujúci pohľad na odvahu vzdorovať hrubosti aj vtedy, keď sa môže zdať najjednoduchším spôsobom prežitia. V česko-slovenskej snímke sa okrem Miroslava Krobota v úlohe starého otca predstavia aj Ady Hajdu, Zuzana Mauréry či Daniel Fišer.

Búrlivé dvadsiate storočie dodnes stavia strednú Európu pred úlohu vyrovnať sa so svojou minulosťou. Slovensko-maďarský film Hancsovsky sa o to pokúša pomocou skutočného príbehu devätnásťročného Bélu z Gemera, ktorý sa v ťažkom roku 1945 po sérii obvinení priznáva k príprave explózie na policajnej stanici v Tornali. Jeho priznanie je ale plné rozporov, rovnako ako slovensko-maďarské vzťahy a atmosféra na povojnovom pohraničí. Miestni funkcionári zatiaľ nejasný prípad využívajú pre vlastné politické ciele, manipulujúc rozvrátenou spoločnosťou. Krajina aj ľudia zúfalo potrebujú pokoj, sami si ho však nastoliť nedokážu. Na prahu dospelosti sa tak Béla musí vyrovnať s nátlakom spoločnosti, ktorá stratila všetky očakávania. Tri rozličné perspektívy rozprávania umožňujú divákom túto rozorvanosť prežiť spolu s aktérmi diania. V hlavnej úlohe snímky Hancsovszky sa predstaví slovenský herec maďarskej národnosti Peter Oszlík.

Trinásťročný Marek zažíva pocit vykorenenia: matkin nový partner naruší ich pekný vzťah, a sociálne orientované videá, ktoré prezentuje na svojich sieťach, ho vyčleňujú z kolektívu spolužiakov. Dvanásťročná Tereza je jeho pravý opak, napriek tomu sa však medzi nimi utvorí silné puto. Láska? Priateľstvo? Spojenectvo? Všetko v jednom, a obaja sa rozhodnú vytvoriť si vlastný svet s vlastnými pravidlami. Ich naivná bezhlavosť však z krehkého dobrodružstva spraví drsnú drámu, ktorá postupne viac bolí, než teší. Marek sa chce vrátiť, Tereza pokračovať. Cenou, ktorú musia zaplatiť za ďalší krok, je ich puto. Koprodukčná road movie Už ťa nemám rád režiséra Zdeňka Jiráského vychádza z realizmu, autentický výkon mladých hercov, podfarbený sugestívnou hudbou súčasných slovenských a českých hudobníkov z nej však robí intenzívny ponor do sveta tak, ako si ho pamätáme z dospievania: nekonečný, intenzívny a fatálny. Je to však jeho jediná tvár?