Do slovenskej distribúcie prichádza film Zabudnutá zem, ktorý nás prenesie na Island z konca 19. storočia. Ambiciózny dánsky misionár Lucas sa plný ideálov vydáva do zabudnutej časti ostrova, kde chce pomôcť dokončiť stavbu kostola a fotoaparátom zdokumentovať tamojšie obyvateľstvo. Jeho pokojná púť, počas ktorej je Lucas odkázaný na sprievodcu Ragnara, sa nečakane mení na súboj s krajinou a prírodnými silami. Úchvatne komponovanú drámu Zabudnutá zem s dychvyrážajúcimi zábermi natočil pozoruhodný talent svetového filmu, dánsky režisér a scenárista Hlynur Pálmason. Film je považovaný za jeden z vrcholov tohtoročného festivalu v Cannes.

Film Nezanechať stopy je inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré sa odohrali v Poľsku v roku 1983. Krajina je otrasená prípadom zatknutého a zbitého Grzegorza Przemyka, stredoškoláka a syna opozičnej poetky Barbary Sadowskej, ktorý na následky zranení po dvoch dňoch zomiera. Štátne orgány spočiatku tento prípad bagatelizujú a snažia sa ho zamiesť pod koberec. V deň pohrebu Przemyka však za jeho rakvou kráča 20 tisíc ľudí a je jasné, že jeho smrť spustila lavínu odporu. Príbeh filmu sa zameriava na Jureka, jediného svedka tohto incidentu, ktorý sa tak stáva nepriateľom štátu číslo 1. Represívny systém komunistickej vlády využíva všetky možnosti a spôsoby, aby Jureka i všetkých ostatných diskreditoval a umlčal. Snímku Nezanechať stopy od producentov oceňovaného filmu Corpus Christi nakrútil talentovaný poľský režisér Jan P. Matuszyński a je poľským kandidátom na Oscara.

Celovečerný česko-slovenský dokumentárny film renomovanej režisérky Oľgy Sommerovej Michael Kocáb - rocker verzus politik je portrétom nepriehľadnuteľnej osobnosti hudobníka, občianskeho aktivistu a politika. Michael Kocáb sa cez perspektívu muža v zrelom veku, ktorý sa nachádza v stave životnej harmónie, pozerá do minulosti na jednotlivé etapy svojho života. Okrem toho ho režisérka konfrontuje s jeho zdanlivo nezlúčiteľnými postojmi rockera, ktorý stále tvorí a politika, ktorý nekompromisne presadzuje ľudské práva a slobodu, ale paradoxne sa sám stáva súčasťou establishmentu, ku ktorému sa každý pravoverný rocker musí vymedziť. Výsledkom je portrét umelca, ktorý žije optimisticky, na úspech sa pozerá s pokorou a na svoje omyly a chyby spomína so sebaironickou reflexiou.