Fínsky film Raketa sa vracia späť do obdobia studenej vojny, jej temná atmosféra je tu zobrazená s typickým fínskym čiernym humorom. Píše sa rok 1984 a osamelá matka dvoch detí Niina sa v pustom a zaspatom Laponsku pokúša nájsť prácu v miestnych novinách. Je presvedčená, že výbuch, ktorý jedného dňa začuje celé mesto, pochádzal z rakety, ktorú vypustil Sovietsky zväz. Presvedčiť o tom okolie je nemožné, Niina sa tak púšťa do vyšetrovania na vlastnú päsť. Nový cieľ jej pomáha čeliť nielen ubíjajúcej realite, ale aj otupenosti panujúcej v ľuďoch okolo nej. Snímka, založená na skutočných udalostiach, nás tak postupne stavia pred otázku, či utrmácaní každodennosťou ešte dokážeme rozoznávať, čo pre nás je a (čo) nie je dobré. 

Francúzska snímka Panebože! napriek svojmu ironickému názvu prináša komorný príbeh o dospievaní. Jeho hrdinom je problémový mladík Totone, ktorý žije na francúzskom vidieku, obklopený pastvinami a kravami, po náhlej smrti otca je však nútený prevziať zodpovednosť za rodinnú farmu a mladšiu sestru. S tvrdohlavosťou jemu vlastnou sa rozhodne oboje zabezpečiť výrobou najkvalitnejšieho syra Comte v celom Francúzsku. Pred tým sa musí vysporiadať so zásadnou prekážkou: o výrobe syra nevie absolútne nič. Sila intímnej drámy Panebože! spočíva v autentickej réžii vedenia nehercov, ktorí pred kamerou podávajú excelentný výkon oprostený od akýchkoľvek hereckých ozdôb. O to lepšie však pasuje ku každodennej realite farmárskeho vidieka. 

Dvadsiate storočie bolo aj storočím teroristických útokov. V roku 1972 celý svet v priamom prenose sledoval, ako komando palestínskych teroristov unieslo družstvo izraelských športovcov priamo na  Olympiáde v Mníchove. Prenos súťaží tak sprevádzalo aj vysielanie o atlétoch uväznených v olympijskej dedine, srdcervúcejšie a napínavejšie, než akýkoľvek dosiahnutý športový sen. Dramatický triler Mníchov 1972  sa na túto situáciu pozerá optikou televízneho tímu, ktorý sa ju snaží sprostredkovať divákom. Každý z jeho členov pritom udalosti prežíva aj ako svoju pracovnú príležitosť – kvalitnú prácu však dokážu vytvoriť len spolu. Film Mníchov 1972  nám ukazuje, v čom spočíva sila jednotlivca, a pri akej motivácii dokážeme zmysluplne konať.

Americký film Posledný nádych rozpráva skutočný príbeh skupiny hlbokomorských potápačov, ktorých kolega sa v roku 2012 následkom nehody stratil v hlbinách oceána. Nefungujúci navigačný systém robí záchranu prakticky nemožnou, stratený potápač má navyše už iba minimálne množstvo kyslíka. Odhodlanie kolegov vrátiť sa z misie ako kompletná posádka je však silnejšie, ako pravdepodobnosť záchrany. Na malej ploche sa tak pred divákmi odohráva intenzívny profesionálny ale najmä ľudský príbeh snahy zachrániť ľudský život. V úlohe strateného potápača sa predstavuje Finn Cole, známy zo seriálu Peaky Blinders-Gangy z Birminghamu, a jeho odhodlaného kolegu stvárňuje charizmatický Woody Harrelson. Režisér a spoluscenárista filmu Alex Parkinson stojí aj za dokumentárnym spracovaním tohto príbehu z roku 2019.

Prvá svetová vojna nezvratne zasiahla do životov miliónov žien. Oceňovaná dánsko-poľsko-švédska historická dráma Dievča s ihlou ich krutý povojnový údel približuje cez príbeh mladej Karoline, ktorej muž sa už mesiace nevracia z frontu. Osamelá Karoline prežije krátky vzťah, ktorý sa končí nechceným tehotenstvom, a vtedy stretáva staršiu Dagmar. Tá vedie ilegálnu adopčnú agentúru pomáhajúcu ženám nájsť náhradné rodiny pre ich neželané deti. Karoline nastúpi na miesto dojky a postupne si s Dagmar vytvorí silné puto. Jej neuzatvorená minulosť je však náhle konfrontovaná so skutočnosťou, ktorá je desivejšia, než akýkoľvek strach z neistej budúcnosti.

Neobvyklý slovenský dokument Autíčkari ponúka otvorený pohľad do miestneho biznisu krádeží áut. Režisérovi Dominikovi Barimu sa so zachovaním potrebnej anonymity pred kamerou podarilo zachytiť obete, vyšetrujúcich ale i samotných aktérov krádeží, ktorí otvorene divákovi priblížia, prečo sa svojmu spoločensky neprijateľnému remeslu venujú, a ako prebieha. Dokumentárny film Autíčkári,  nakrútený v štýle true-crime, ponúka nielen náhľad do špecifického životného štýlu, ale aj pohľad na veľký nezákonný biznis nenápadne prestupujúci život v malej krajine.

Tridsiatnik Rein sa po smrti mamy presťahuje z rodného Holandska do Álp. Jeho túžbou je učiť ľudí snowboardovať a nájsť pokoj v lone prírody. Príchod jeho silne dominantného nepokojného otca Gitsa však horskú idylu naruší: bývalý herec otvorene flirtuje s Reinovou priateľkou a pomaly zaberá životný priestor, ktorý si syn v novom bydlisku postupne vytvoril. Rein však disponuje jednou výhodou – svojim silným porozumením mocnej prírode. Holandsko-švajčiarsko-slovinská koprodukčná dráma Alpha, odohrávajúca sa v zasnežených Alpách, rozpráva nielen osobný príbeh o získavaní kontroly nad vlastnými emóciami, ale aj o tom, ako nám mocná príroda pri životných lekciách dokáže pomáhať.

Brazílsky režisér Walter Saller sa najvýraznejšie zapísal do svetovej kinematografie v roku 2004 s filmom Motocyklové denníky. Jemná politickosť je pre latinskoamerických režisérov typická, a Salles sa jej nevyhýba ani vo svojej najnovšej snímke Stále som tu. Odohráva sa v 70-tych rokoch minulého storočia v Brazílii, ktorá je ovládaná vojenskou diktatúrou, a sústreďuje sa na život rodiny bývalého poslanca Rubensa Paivu. Ten so svojou manželkou a piatimi deťmi obýva malý dom na pláži, kde spolu prežívajú nielen náročný život v neslobodnej krajine, ale aj túžbu svojich potomkov po plnohodnotnom živote bez obmedzení policajného štátu. Dojímavá dráma Stále som tu nakrútená podľa skutočných udalostí má tri nominácie na Oscara.

Hviezdny britský herec Robert Pattinson si naďalej vytrvalo vyberá projekty, ktoré ho čo najviac vzďaľujú imidžu miláčika dievčat. Teraz prichádza vo filme Mikey 17, netradičnom sci-fi trileri oceňovaného juhokórejského režiséra Pong-Čun-Ho, presláveného oscarovým hitom Parazit. Pattinson v príbehu odohrávajúcom sa počas skúmania novej zamrznutej planéty, stvárňuje zamestnanca ľudskej kolónie, ktorého pracovná zmluva predpokladá jeho neustále zomieranie a klonovanie pre praktické účely. Ako je pre Pong-Čun-Ho typické, aj tentoraz nakrútil film s výrazne cynickou zápletkou, ktorá však má svoj zmysel: drsne, no úprimne pomenovať stúpajúcu dehumanizáciu nášho pretechnologizovaného komerčného sveta.

Česká kinematografia je so žánrom komédie silno spätá a jej tvorcovia sa kontinuálne pokúšajú túto tradíciu rozvíjať. Režisér a scenárista Martin Horský, podpísaný napríklad pod úspešnou komédiou Ženy v behu, tentoraz obsadil dvojicu hercov Langmajer – Vetchý do filmu More na dvore. Rozpráva príbeh o dvoch kamarátoch milujúcich hudbu, ktorí však majú zásadne rozdielny prístup k životu. Skromný husliar Jozef je majstrom svojho remesla, no v spoločenských hrách je neobratný. Ladič klavírov Václav je jeho pravý opak a s radosťou vylaďuje nielen „piána“, ale aj ich majiteľky. Návšteva u lekára tichého Jozefa donúti zmeniť perspektívu a naučiť sa realizovať svoje nevyslovené túžby po láske. V komédii o nádeji a láske More na dvore si zahrala celá plejáda obľúbených hercov a herečiek.