Teherán, rok 2022. Davy protestujúcich žien v uliciach sa snažia prelomiť tradície, ktoré považujú za nespravodlivé a zastarané. Rodina vyšetrujúceho sudcu revolučného súdu uprostred stupňujúceho sa násilia prežíva vlastnú drámu: obe dcéry sa prikláňajú na stranu prostestujúcich. V ohrození sú nielen prekonané, ale aj existujúce rodinné hodnoty, a vzťah oboch dcér k rodičom. Čeliac strachu z možného vyústenia rodinného rozkolu sudca doma zavedie extrémne pravidlá, ktoré však rodinné spolužitie radikálne poškodia. Jediný spôsob, ako rodinu zachrániť, je nájsť odvahu nevyhnutným spoločenským zmenám čeliť. Odvážna dráma iránskeho režiséra Mohammada Rasoloufa Semienko posvätného figovníka pracuje so skutočnými zábermi protestov a samotný tvorca bol nútený z Iránu emigrovať. Snímka bola ocenená Zvláštnou cenou poroty na festivale v Cannes a v našich kinách ju môžete vidieť od 10.októbra.

Leto 1968. Malý Tonda má veľkú smolu: jeho rodičia a starší brat sa vybrali na výlet do Paríža, on však musí zostať so starým otcom na chate v Jizerských horách. 21. august ale nudné prázdniny zmení nielen na historické, ale aj zásadné pre vzťah dedka a vnuka. Tondov starý otec je totiž potomkom ruskej šľachty, ktorému výchova k noblese pomohla vyrovnať sa s búrlivými zmenami, ktoré do jeho života vniesli dejiny. V dramatických okamihoch začínajúcej okupácie si vytýči úlohu vybaviť vnútornou silou aj svojho vyplašeného vnuka. Nový film Bohdana Slámu Koniec sveta je poetický, smutno-komický no hlavne oslobodzujúci pohľad na odvahu vzdorovať hrubosti aj vtedy, keď sa môže zdať najjednoduchším spôsobom prežitia. V česko-slovenskej snímke sa okrem Miroslava Krobota v úlohe starého otca predstavia aj Ady Hajdu, Zuzana Mauréry či Daniel Fišer.

Búrlivé dvadsiate storočie dodnes stavia strednú Európu pred úlohu vyrovnať sa so svojou minulosťou. Slovensko-maďarský film Hancsovsky sa o to pokúša pomocou skutočného príbehu devätnásťročného Bélu z Gemera, ktorý sa v ťažkom roku 1945 po sérii obvinení priznáva k príprave explózie na policajnej stanici v Tornali. Jeho priznanie je ale plné rozporov, rovnako ako slovensko-maďarské vzťahy a atmosféra na povojnovom pohraničí. Miestni funkcionári zatiaľ nejasný prípad využívajú pre vlastné politické ciele, manipulujúc rozvrátenou spoločnosťou. Krajina aj ľudia zúfalo potrebujú pokoj, sami si ho však nastoliť nedokážu. Na prahu dospelosti sa tak Béla musí vyrovnať s nátlakom spoločnosti, ktorá stratila všetky očakávania. Tri rozličné perspektívy rozprávania umožňujú divákom túto rozorvanosť prežiť spolu s aktérmi diania. V hlavnej úlohe snímky Hancsovszky sa predstaví slovenský herec maďarskej národnosti Peter Oszlík.

Trinásťročný Marek zažíva pocit vykorenenia: matkin nový partner naruší ich pekný vzťah, a sociálne orientované videá, ktoré prezentuje na svojich sieťach, ho vyčleňujú z kolektívu spolužiakov. Dvanásťročná Tereza je jeho pravý opak, napriek tomu sa však medzi nimi utvorí silné puto. Láska? Priateľstvo? Spojenectvo? Všetko v jednom, a obaja sa rozhodnú vytvoriť si vlastný svet s vlastnými pravidlami. Ich naivná bezhlavosť však z krehkého dobrodružstva spraví drsnú drámu, ktorá postupne viac bolí, než teší. Marek sa chce vrátiť, Tereza pokračovať. Cenou, ktorú musia zaplatiť za ďalší krok, je ich puto. Koprodukčná road movie Už ťa nemám rád režiséra Zdeňka Jiráského vychádza z realizmu, autentický výkon mladých hercov, podfarbený sugestívnou hudbou súčasných slovenských a českých hudobníkov z nej však robí intenzívny ponor do sveta tak, ako si ho pamätáme z dospievania: nekonečný, intenzívny a fatálny. Je to však jeho jediná tvár?

Iba rok po cenami ovenčených Chudiatkach prichádza do kín ďalšia spolupráca grécko-amerického režiséra Yorgosa Lanthimosa a jeho múzy Emmy Stone. Tentoraz je to mierne absurdná komédia o medziľudských vzťahoch. Absurdita ľudskej skúsenosti zostala, tempo sa však podstatne zmiernilo. Tri poviedky o ľuďoch, ktorí sa snažia nájsť svoju vlastnú cestu životom, no musia sa odučiť byť závislí od ostatných, sú podporené hereckými výkonmi Emmy Stone, Williama Dafoea a predovšetkým Jesseho Plemonsa, ktorý si z festivalu v Cannes odniesol cenu pre najlepšieho herca. Zosnulá manželka, ktorá vlastne prežila, manžel policajt, ktorý má problém jej uveriť, žena, hľadajúca duchovne založeného sprievodcu životom – každá z postáv si nesie bremeno svojich životných predstáv, túžob a predsudkov. Naozaj nich však definujú práve ony?

Malebné záhradníctvo, o ktoré sa stará postarší manželský pár, je ohrozené novým majiteľom neďalekeho zámku. Ten totiž sníva o tom, že si okolitú krajinu podmaní a pretvorí podľa svojich predstáv. Zápasiac s byrokraciou, sa záhradník rozhodne vziať boj do vlastných rúk a svoj domov ubrániť. Český film Záhradníkov rok režiséra Jiřího Havelku, je inšpirovaný skutočným príbehom a rovnomenným dielom Karla Čapka. Okrem príbehu záhradníka otvára aj tému reštitúcií a vzťahu k pôjde a majetku. V hlavných úlohách sa predstavia Oldřich Kaiser a Dáša Vokatá, inak partneri aj v reálnom živote, ktorí sú rovnako ako hlavné postavy filmu povestní osobitým životným štýlom nedbajúcim na očakávania verejnosti. Dojemný príbeh záhradníka a jeho záhrady v snímke Záhradníkov rok je tak pevne ukotvený v reáliách súčasného Česka.

Je to už viac ako 35 rokov, keď filmár Tim Burton dobyl svet komediálnym hororom Beetlejuice, a z Winony Ryder v úlohe Lydie spravil hviezdu najmladšej filmovej generácie. Dnes sa obaja vracajú s pokračovaním, ktoré opäť vyvolá ducha Beetlejuice z posmrtného sveta. Tentokrát sa však v hlavnom víre udalostí ocitá Lydiina dcéra Astrid, ktorej sa náhodou podarí dvere do posmrtného života otvoriť. Lydia sa ju za každú cenu snaží pred nepredvídateľným duchom a jeho trikmi ochrániť, situácia sa však každú chvíľu zhoršuje priamo úmerne Beetlejuiceovmu nepolepšiteľnému správaniu. Farebný vizuál, skvelá hudba a veselý chaos – to je svet Beetlejuica a jeho filmového otca, Tima Burtona. Okrem Winony Ryder sa v snímke Beetlejuice Beetlejuice objavia aj herecké hviezdy Michael Keaton, Monica Bellucci, či Jenna Ortega, ikona súčasných mladých divákov.

Egyptsko-saudsko arabský film Hajjan /hadžan/ nás zavedie do prostredia púštnych ťavích dostihov, kde sa odohráva dobrodružný príbeh beduínskeho chlapca Matara.Potom čo sa Matar stane svedkom smrti svojho staršieho brata, vydáva sa spolu so svojou vernou ťavou Hofírou na dlhú cestu naprieč krajinami arabskej púšte, aby obnovil rodinnú česť a pomstil bratovu podozrivú smrť. Aby však túto nebezpečnú úlohu splnil a zachránil i svoju ťaviu dôverníčku, musí sa stať „hajjanom“ – ťavím džokejom. Okrem toho ho čaká náročná vnútorná cesta dospievania, na ktorej je nútený prehodnotiť tradície,ktoré sa sám snaží udržať. Rozprávkovo – poetický, výpravný príbeh o dospievaní,o vzťahoch medzi ľuďmi, ale aj medzi ľuďmi a zvieratami Hajjan /hadžan/ nakrútil egyptsko-rakúsky filmár Abu Bakr Shawky na skutočných ťavích pretekoch s miestnymi beduínmi, a na miestach, ktoré sú také odľahlé, že nikdy predtým ešte sfilmované neboli.

Zabíjačka je pre mnohé rodiny symbolom pevne utužených vzťahov. Sú ale obdobia, keď vzťahy nie sú také, ako sa javia, a všetci zúčastnení sa musia pozrieť na seba a komunitu novými očami. Niekedy sa to však nerobí ľahko – a to je aj prípad česko-slovenského filmu Mord, zobrazujúceho jednu rodinu práve pri takejto príležitosti. Dedo sa bojí oznámiť, že toto vydanie zabíjačky je posledné, dcére sa rozpadáva manželstvo, vnuk sa rozhodne celej rodine ako kolektívu rozhašterených dospelých vzoprieť, a navlhnuté náboje pravdepodobne nebudú fungovať, čo sa však zo strachu radšej tají. Prostredie a tradíciu, ktoré priam volajú po filmovom stvárnení, zobrazil debutujúci český režisér Adam Martinec pomocou obsadenia nehercov vrátane vlastného otca, prirodzenej kamery a spontánneho strihu, ktoré dopĺňa hudba slovenského hudobníka Jonatána Pastirčáka, vtipne pracujúca s tradičnými moravskými hudobnými motívmi. V hlavnej súťaži na festivale v Karlových Varoch získala snímka Mord Čestné uznanie medzinárodnej poroty.

Do slovenských kín mieri nový domáci debut. Režisér a scenárista Roman Ďuriš v snímke Pokiaľ ja žijem, pohybujúcej sa na rozhraní štylizovaného a dokumentárneho filmu, zachytáva návrat hlavného hrdinu – Dalibora z väzenia k svojej rodine. Jasné vnímanie jej nefunkčnosti ho motivuje k snahe zabezpečiť stabilný život mladšiemu bratovi a matke, hendikep nedostatku komunikačných a emocionálnych schopností, ktoré si nesie ako následok nevydareného detstva však preňho predstavuje zásadnú výzvu. Daliborove neobvyklé zamestnanie – pracuje ako fakír v cirkuse – predstavuje v jeho živote možnosť emocionálnej očisty a katarzie, ale aj temno a hnev, ktorým musí čeliť. Osobná kamera sleduje Dalibora na jeho ceste za vyliečením tráum, a spolu s ním prežívajú možnosť znovuzrodenia aj diváci v cirkuse a v kinosále.