Režisér Rasťo Boroš je originálny solitér na poli slovenského filmu. Pôvodne scenárista má dar vidieť rodnú krajinu ako magické miesto bez toho, aby privieral oči pred jej nedostatkami: sklonom k pasivite či zbytočnému hnevu. Ako naznačuje už názov, jeho tretí film Kronika večných snílkov je síce satirou v najlepších tradíciách Timravy, ale oblečenou pritom do magického realizmu. Sústreďuje sa na troch bratov žijúcich niekde na strednom Slovensku, ktorých životy ovládla apatia a nedbanlivosť. Večne sa odvolávajúci na mŕtvych predkov sú neschopní pohnúť so svojimi životmi. Jediné, čo ich drží nad vodou, sú ich predstavy o ideálnej láske ženy – vysnívaného symbolu, ktorého živelnosť zachráni domy pred rozpadnutím, studne pred vyschnutím, mysle pred zatemnením. Ich apatické snívanie by bolo aj smiešno-pekné, keby sa až príliš nepodobalo na realitu. A tá rozhodne nie je vysnívaná. Snímka Kronika večných snílkov s hviezdnym hereckým obsadením získala na parížskom festivale nezávislých filmov hlavnú cenu v kategórii Najlepší nezávislý dramatický európsky film.
Spermageddon
Žijeme v 21. storočí, napriek tomu naše predstavy o intimite ešte stále podliehajú najrôznejším skresleniam….
