100 rokov rozhlasového vysielania si televízna Dvojka pripomenie archívnymi pokladmi aj premiérou filmu Jozef Murgaš – zabudnutý génius

Slovenský rozhlas si počas celého roka pripomína sto rokov rozhlasového vysielania a na svojich staniciach prináša informácie o kľúčových historických udalostiach, odkrýva a pripomína príbehy ľudí, ktorý sú s ním späté, kultové relácie i zaujímavosti z rozhlasového vysielania. Do osláv sa špeciálnym programom zapája aj televízna Dvojka.

Dvojka vzdá hold storočnici rozhlasu

3. augusta – presne v deň výročia začiatku rozhlasového si televízna Dvojka pripomenie storočnicu rozhlasu tematickým vysielaním už od rána. Súčasťou „narodeninového“ vysielania bude Ma-tel-ko 2000, čiže televízne reprízy kultového detského programu, ktorý preslávil Drobček – bábka zo 70. až 90. rokov, ktorá bola ústrednou postavou Malého televízneho kolotoča (relácie Ma-tel-ko). Dvojka zaradí do vysielania i reportážny film Dnes večer o ôsmej (Dobré ráno, dobrý večer) o rozhlasovom vysielaní relácie Dobré ráno. Vráti sa aj do roku 1976 a odvysiela reportáž o výstavbe nového bratislavského rozhlasového centra a v programe nebudú chýbať ani dokumenty Hlásia sa Košice – príbeh košického rozhlasu, Rááádio o tom, čo všetko znamená slovo rozhlas či repríza zábavno-súťažného programu Vtipnejší vyhráva 1980, ktorý je venovaný stretnutiu rozhlasových rodín z Čiech, Poľska a Slovenska. Chýbať nebudú v programe ani portréty výrazných rozhlasových osobností (Pavla Zelenaya či Viery Bálinthovej), ako aj dokument o generácii architektov, ktorá sa pričinila o vybudovanie rozhlasovej Pyramídy.

Súčasťou Slovenského rozhlasu je desaťročia i Symfonický orchester – najstarší svojho druhu na Slovensku. Dvojka sa preto vo svojom vysielaní pozrie aj na 90-ročnú históriu tohto hudobného telesa a jeho tvorbu a odvysiela i slávnostný galakoncert z Čutkovskej doliny pripravený pri príležitosti storočnice rozhlasu.

Špeciálne vysielanie ozváštni premiéra dokumentárneho životopisného filmu Jozef Murgaš – zabudnutý génius v réžii Ladislava Kaboša, ktorý sa spoločne so Svatavou M. Kabošovou príbehu a dielu tejto veľkej osobnosti našej histórie intenzívne venujú už niekoľko rokov.

Snímka mapuje život a dielo talentovaného slovenského vynálezcu, ktorý našiel svoj druhý domov v USA a presadil sa vo svete vedy. Príbeh Jozefa Murgaša je príbehom odvahy, nádeje i obrovského talentu.

„Pre mňa je Jozef Murgaš predovšetkým človek s obrovským ohňostrojom kreativity. Na ňom stoja piliere rozhlasového vysielania,“ prezradil v rozhovore pre STVR režisér dokumentárnej snímky Ladislav Kaboš.

Murgaš bol vedcom samoukom, ktorý napriek skromným pomerom (pochádzal z rodiny chudobných roľníkov) dokázal zmeniť dejiny a stal sa priekopníkom vo svete bezdrôtovej, mobilnej telekomunikácie. V roku 1905 uskutočnil rodák z Tajova svetovo prvý bezdrôtový prenos hovoreného slova a položil tak i základy rozhlasového vysielania. Celkovo je autorom 12 vynálezov. Jozef Murgaš bol nielen vynálezcom, ale aj rímskokatolíckym kňazom, maliarom a politikom. Vynikol vo vede, no v tieni zostáva, že vo svojej farnosti sa venoval približne 300 rodinám chudobných baníkov – prisťahovalcov z východného Slovenska. Pre ich deti postavil školu a vytvoril podmienky, aby sa mohli vzdelávať, naučiť sa anglický jazyk a začleniť sa do americkej spoločnosti.

Príbeh významnej slovenskej osobnosti na poli vedy zdokumentoval už v roku 1985 režisér a scenárista Pavol Čalovka v dokumentárnom krátkom filme nazvanom Jozef Murgaš. Kameramanom snímky bol Beňo Krivošík a zaznieva v nej i nezameniteľný hlas Karola Machatu ako rozprávača. Najnovší dokument o jednej z najvýznamnejších slovenských osobností vedy a techniky Jozef Murgaš – zabudnutý génius v réžii Ladislava Kaboša uvedie STVR 3. augusta večer na Dvojke. Film sa zameriava na rekonštrukciu Murgašovho prelomového patentu Tón systém. Trojica odborníkov na historickú rádiotechniku – Ján Šebo, Miroslav Horník a Stanislav Hrabko – podľa originálnej patentovej dokumentácie zostrojila funkčný vysielač a prijímač, a po viac ako 120 rokoch sa pokúsili na Slovensku zopakovať experiment, ktorým Murgaš demonštroval nový spôsob bezdrôtového prenosu telegrafického signálu. Jeho životný príbeh inšpiruje a ukazuje, že kreativita nepozná hranice medzi vedou, umením ani službou človeku.

Tu Rádiožurnál Bratislava!

Presne tieto slová zazneli 3. augusta 1926 a odštartovali v rozhlasovom vysielaní novú etapu – na Slovensku sa začalo pravidelné rozhlasové vysielanie. Podľa dobových informácií sa vysielalo spočiatku z provizórneho štúdia spravidla každý druhý deň. Išlo o dočasnú situáciu. Už o dva mesiace neskôr (od októbra 1926) si mohli ľudia vypočuť vysielanie Československého rozhlasu každý deň. Okrem Bratislavy sa od apríla 1927 vysielalo aj z Košíc, pribúdali nové relácie, formoval sa rozhlasový orchester a v roku 1936, keď bol nad Banskou Bystricou inštalovaný nový vysielač, sa rozhlasové pokrytie ešte viac rozšírilo.

Československý rozhlas prežil aj neľahké obdobie druhej svetovej vojny, počas ktorého prinášal poslucháčom dôležité informácie o. i. aj z povstaleckého územia.

Okrem storočnice Slovenského rozhlasu si STVR tento rok pripomína aj 70. výročie prvého televízneho vysielania, ktoré začalo 3. novembra 1956 z televízneho štúdia Bratislava. O rok neskôr sa vysielalo už aj z Banskej Bystrici a od roku 1962 i z Košíc.

Kľúčové momenty v dejinách rozhlasového a televízneho vysielania na Slovensku nájdete na stránke STVR: https://www.stvr.sk/historia/casova-os