Kinorama

Navigačné menu

  • Pulz
  • Talk
  • TV
  • Press
  • Tip
Toto sú laureáti Európskych filmových cien. O Európskeho Oscara sa uchádzali aj Príbehy z čarovnej záhrady

Toto sú laureáti Európskych filmových cien. O Európskeho Oscara sa uchádzali aj Príbehy z čarovnej záhrady

Sobotný podvečer patril v Berlíne udeľovaniu prestížnych Európskych filmových cien. O titul najlepších snímok európskej produkcie zabojovalo v 38. ročníku 67 celovečerných snímok, medzi nimi aj celovečerný bábkový film Príbehy z čarovnej záhrady, ktorý vznikol v slovensko-česko-slovinsko-francúzskej koprodukcii.

Slovenská koprodukčná snímka s dvoma nomináciami

Animovaná snímka o troch súrodencoch – Tomovi, Suzanne a Derekovi, ktorí trávia prvý víkend sami so svojím dedkom od smrti babičky v réžii Patrika Pašša ml., Dávida Súkupa, Leona Vidmara a Jeana-Claudea Rozeca – Príbehy z čarovnej záhrady získala až dve nominácie. Láskavá snímka o strate, bolesti, nachádzaní opätovnej radosti zo života a jeho zmyslu sa uchádzala o titul najlepšieho európskeho filmu a tiež najlepšieho európskeho celovečerného animovaného filmu.

Spomedzi nominovaných animovaných filmov si pozornosť členov Európskej filmovej akadémie naplno podmanila a Európskeho Oscara v danej kategórii získala francúzsko-americká dobrodružná sci-fi snímka režiséra Uga Bienvenua Arco odohrávajúca sa v roku 2075. Arco je tajomný chlapec z budúcnosti, ktorý z ničoho-nič spadne z neba a desaťročná Iris je pri tom. Film prináša dojemný príbeh plný lásky, nádeje, spojenia a pochopenia dvoch odlišných svetov, ktorý zosobňujú postavy Iris a Arca.

Európsku filmovú cenu za najlepší dokument si odniesla z Berlína chorvátsko-taliansko-slovinská dokudráma režiséra Igora Bezinovića – Fiume o morte!, ktorá sa s dávkou humoru a irónie vracia k takmer zabudnutej historickej epizóde z roku 1919. Slávny taliansky básnik, bohém a nacionalista Gabriel D’Annunzio v tom čase obsadil s istou skupinou ľudí mesto Fiume (dnes Rijeka) a vyhlásil ho za vlastný štát. Fiume sa tak stalo nečakane miestom bizarného politického experimentu, v ktorom dominoval kult osobnosti, ale aj manifesty a rôzne rituály, až bolo mesto napokon „oslobodené“.

Cenu za najlepší krátky film európskej produkcie získala krátkometrážna holandská snímka režisérky Sary Rajaei – City of Poets a Cenu FIPRESCI ako objav roka britsko-portugalská dráma o živote migrantov v západnej časti Európy – Na pokraji (On Falling) v réžii Laury Carreira.

Najviac ocenení pre filmy Citová hodnota a Sirat

Medzi najviac favorizované snímky aktuálneho ročníka Európskych filmových cien patrili rodinná dráma Joachima Triera – Citová hodnota (Sentimental value) v koprodukcii Nórska, Francúzska, Dánka, Nemecka a Švédska a rovnako aj španielsko-francúzska dráma Sirat (Sirât) režiséra Olivera Laxeho. Určite nikoho neprekvapilo, že oba filmy si z berlínskeho galavečera odniesli najviac ocenení.

Citová hodnota sa stala Európskym filmom roka a z 5 nominácií premenila na víťazstvo všetky. Snímka prinášajúca príbeh dvoch sestier – Nory a Agnes, ktoré sa po rokoch opäť stretávajú so svojím odcudzeným otcom Gustavom (režisérom pokúšajúcim sa o návrat do filmového sveta), získala okrem hlavnej ceny aj ocenenie za najlepší scenár, ktorého autormi sú Joachim Trier a Eskil Vogt a cenu za najlepšiu hudbu (skladateľka Hania Rani). Film tiež dominoval v hereckých kategóriách. Stellan Skarsgård, ktorý sa v snímke o komplikovaných rodinných vzťahoch, samote a nachádzaní cesty k sebe zhostil postavy otca Gustava, si prevzal Cenu pre najlepšieho európskeho herca len niekoľko dní po ocenení na Zlatých Glóbusoch a jedna z jeho filmových dcér – Renate Reinsve bola vyhlásená za najlepšiu európsku herečku roka.

Sirat – španielsko-francúzsky film o putovaní púšťou, kde sa fyzická cesta mení na vnútorný, existenciálny boj o holý život v réžii Ólivera Laxeho, zaznel pri sobotnom vyhlasovaní výsledkov v Berlíne celkovo štyrikrát. Kameraman tejto filmovej drámy Mauro Herce získal cenu za najlepšiu kameru, Cristóbal Fernández za strih a film Sirat tiež dominoval v kategóriách najlepší zvuk, výprava a casting.

Ceny za celoživotné dielo

Najrenomovanejšie ceny za európsku kinematografiu sú udeľované od roku 1988 Európskou filmovou akadémiou, ktorá má približne 5400 členov. Akadémia udelila i tento raz aj Ceny za celoživotné dielo, ktoré si prevzali dve dámy európskeho filmu – nórska herečka Liv Ullmann, ktorú preslávila spolupráca so švédskym režisérom Ingmarom Bergmanom a filmy ako napríklad Tvárou v tvár, Vysťahovalci, Scény z manželského života, Nevera, Šepoty a výkriky či Náruživosť a Alice Rohrwacher – talianska režisérka filmov Zázraky, Šťastný Lazzaro či Chiméra a vybraných častí seriálu Geniálna priateľka.

Kompletný zoznam laureátov Európskych filmových cien nájdete na webovej stránke Európskej filmovej akadémie https://www.europeanfilmawards.eu/ .

Dátum

19. 01. 2026

– Martina Sivačková

vydavatel:
4av.sk
ISSN 2989-4441

Sídlo redakcie:
Grosslingova 14
811 09 bratislava

Redakcia: Lea Kaufmannová, Jozef Banyák, Martina Sivačková, Mirka Milová

©2010 – 2025 Kinorama. Všetky práva vyhradené.

Aktualizované 28.1. 2026 00:00