Slovenský film prišiel o nestora animovanej tvorby. Vo veku 88 rokov zomrel Rudolf Urc
Smutná správa o úmrtí režiséra, scenáristu, dramaturga, pedagóga a filmového publicistu Rudolfa Urca obletela Slovensko v utorok 13. januára. Slovenská kinematografia tak prišla o ďalšiu významnú osobnosť. Po Rudolfovi Urcovi však ostáva významná stopa v podobe desiatok dokumentárnych, spravodajských a hlavne animovaných filmov, ako aj bohatá publikačná činnosť.
Od dokumentu k osudovej animovanej tvorbe
Človek z Málinca, Dve demokracie, Tri spomienky, Posledný odpich, Generáli, Výstrely v Košútoch či napríklad Povstaleckí letci – aj tieto dokumentárne diela zostávajú trvalou pamiatkou na Rudolfa Urca, ktorý sa do povedomia filmovej verejnosti dostal spočiatku ako režisér historických dokumentárnych filmov. Pod jeho režisérskou taktovkou vznikli významné dokumentárne diela ako Slovenský slobodný vysielač, Príbeh jednej misie, Čas, ktorý žijeme, Leopoldovská pevnosť, Obec plná vzdoru, vrátane neskôr stratených filmov – Čas, ktorý sme žili a Osudné dni.
Prostredníctvom dokumentárnych filmov nastavoval Urc zrkadlo komunistickému režimu a reflektoval spoločenské dianie v krajine. To sa, prirodzene, nestretlo s pochopením vtedajšej politickej moci a Urcova dokumentárna tvorba bola v 70. rokoch zakázaná. Dovtedajší dramaturg Spravodajského filmu a Štúdia krátkych filmov bol presunutý do oblasti animovaného filmu.
„Rudolf Urc sa síce k animácii dostal za trest, ako nepohodlný a odložený dokumentarista, slovenskú animáciu však nikdy nebral ako druhoradú a vybudoval z nej rešpektovaný druh umenia. Slovenská animátorská obec ho bude navždy považovať za kľúčovú osobnosť svojich dejín. povedala režisérka, producentka a animátorka, vedúca Ateliéru animovanej tvorby na VŠMU – Ivana Laučíková.
Rudolf Urc režíroval úspešné animované filmové diela ako Oráč a obri, Minútky na vrátnici, Prvá trieda, Mesto na Dunaji, rovnako aj animované seriály Majster Kristián, Príbehy z belasej maringotky, Dada a Dodo či Rozprávky z nočnej košieľky. Bol tiež spolurežisérom seriálu Bratislavské rozprávky, podieľal sa aj na vzniku prvého slovenského dlhometrážneho animovaného filmu Zbojník Jurko a bol i autorom námetu, scenáristom a režisérom 13-dielneho dokumentárneho, animovaného seriálu Čarovný svet animovaného filmu, ktorý je dodnes považovaný za najvýraznejšie a najosobitejšie dielo svojho druhu mapujúce 60 rokov toho najlepšieho zo slovenskej animovanej tvorby.
„Aj na filmy, aj na seba sa pozerám s odstupom času kritickejšie,“ prezradil Urc pri uvedení knihy nazvanej Rudolf Urc – tvorca a interpret histórie, ktorú zostavila autorská trojica – Eva Gubčová, Václav Macej a Eva Šošková – a dodal: „Tá kniha zahŕňa 65 rokov môjho života, čiže vlastne veľmi veľké obdobie, pretože za ten čas sa všeličo udialo, rôzne výkyvy spoločenské, politické, kultúrne… 65 rokov je vo vesmírnom čase nie veľa, ale v živote jedného človeka dosť a zaváži, že je to obdobie venované intenzívnej práci na filme – na dokumentárnom filme, animovanom, spravodajskom. Ja som si všetky tieto veci odskákal, o všetkom som rozmýšľal o všetkom všeličo viem a keď tak uvažujem o tom, tak je to súbor všetkých takých tých mojich úvah o filme, o kinematografii od roku 1955, keď som začal písať nejaké tie glosy a kritiky alebo nejaké filmové poznámky až po najsúčasnejšie obdobie.“
Odkaz mladým ľuďom
„Celý život je o nejakých stretávaniach, o zápase, o nejakom hľadaní, a to je dôležité aj pre dnešnú mládež. Ja stále mladým ľuďom zdôrazňujem, aby nezostali ležérni, aby nečakali, čo sa okolo nich udeje, aby nezostali v takej nejakej pasivite, ale, a to bolo pre mňa celý život dôležité, že nejakým spôsobom sa treba prebojovať, ale zase nie až nejak extrémne, ale nejak tak vyrovnane, spokojne, proste v dialógu, v hľadaní takých tých optimálnych podôb života, práce, v takom tom súzvuku s ľuďmi, to ma nesmierne zaujímalo,“ priznal pred pár rokmi Rudolf Urc v reportáži relácie Kinorama a doplnil: „Ak prešiel ten môj život s nejakým pozitívnym priebehom, tak preto, že som sa snažil nejaké tie veci tolerovať, kde bolo treba, na nejaké nespravodlivé veci upozorňovať, varovať pred nimi, ale hlavne byť nesmierne otvorený a vedieť ľuďom tvárou v tvár povedať pravdu, za každých okolností. To je strašne dôležité.“
Za svoj celoživotný prínos pre slovenskú kinematografiu si nestor slovenskej animovanej tvorby prevzal viaceré významné ocenenia. V roku 2012 mu bola udelená Zlatá kamera na Art Film Feste, o 5 rokov neskôr si za svoju celoživotnú tvorbu prevzal Slnko v sieti, v roku 2019 sa stal laureátom Ceny Petra Mihálika za celoživotný prínos v oblasti slovenskej filmovej vedy a vlani mu bola počas odovzdávania výročných národných cien za filmovú a audiovizuálnu tvorbu Igric udelená Cena za celoživotný prínos slovenskej kinematografii.
Rudolf Urc je tiež laureátov Čestnej medaily Albína Brunovského za výrazný prínos v oblasti animovaného filmu, Pribinovho kríža I. triedy a Ceny za mimoriadny prínos v oblasti humanitných vied.
Do histórie sa okrem režisérskej, dramaturgickej či scenáristickej činnosti zapísal aj ako jeden z „otcov“ nesúťažného festivalu Bienále animácie Bratislava, zakladateľ Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU a autor mnohých odborných publikácií o filme. Vydania svojich ostatných kníh – Čiernobiely film Vladimíra Clementisa a Slovenský populárno-vedný film v 60. rokoch – sa však nedožil. Ich uvedenie na trh má v pláne Slovenský filmový ústav, s ktorým dlhé roky aktívne spolupracoval.
V rámci Filmotéky bratislavského Kina Lumière (kina Slovenského filmového ústavu) viedol cyklus s názvom Očami filmových spravodajcov, ktorý bol založený na tematickom výbere z obrovského archívu starých spravodajských filmov známych ako filmové týždenníky alebo jednoduchšie žurnály. Rudolf Urc k nim pripravoval odborný výklad a po premietaní prebiehala s divákmi o týždenníkoch diskusia.
Profil Rudolfa Urca nakrútený pri príležitosti jeho 80. narodenín si môžete pozrieť v archíve relácie Kinorama https://kinorama.sk/archiv-relacie/19-diel-2017/