Slovenský filmár Rasťo Boroš má dar vidieť rodnú krajinu ako magické miesto bez toho, aby privieral oči pred jej nedostatkami: sklonom k pasivite či zbytočnému hnevu. Ako naznačuje už názov, jeho tretí film Kronika večných snílkov je síce satirou v najlepších tradíciách Timravy, ale oblečenou pritom do magického realizmu. Sústreďuje sa na troch bratov žijúcich niekde na strednom Slovensku, ktorých životy ovládla apatia a nedbanlivosť. Večne sa odvolávajú na mŕtvych predkov a nie sú schopní pohnúť so svojimi životmi. Nad vodou ich držia len predstavy o ideálnej láske ženy – vysnívaného symbolu, ktorého živelnosť zachráni domy pred rozpadnutím, studne pred vyschnutím, mysle pred zatemnením. Ich apatické snívanie by bolo aj smiešno-pekné, keby sa až príliš nepodobalo na realitu. A tá rozhodne nie je vysnívaná. Snímka Kronika večných snílkov s hviezdnym hereckým obsadením získala na parížskom festivale nezávislých filmov hlavnú cenu v kategórii Najlepší nezávislý dramatický európsky film.