Špionážna aféra je späť. Snímka Akcia Monaco odkrýva šokujúci nástup komunistickej ŠtB

Šok, znechutenie, prekvapenie, údiv, bezmocnosť, sklamanie či hnev… Aj tieto emócie budete pociťovať pri sledovaní najnovšej snímky režiséra a scenáristu Dušana Trančíka – Akcia Monaco. Dokudráma približuje jednu z najúspešnejších a najškandalóznejších akcií československej Štátnej bezpečnosti, ktorá znamenala povojnový nástup komunistického teroru. 

Návrat do histórie

Film Akcia Monaco je autentickou výpoveďou o udalostiach medzi rokmi 1948 až 1953, kedy ŠtB začala svoje krvavé a nemilosrdné ťaženie proti ľudskej slobode. Jej cieľom sa stal v tom čase francúzsky konzulát v Bratislave, kde sa klamstvom podarilo príslušníkom Štátnej bezpečnosti dostať k citlivým, osobným a diplomatickým informáciám, ktoré následne zneužili ako zámienku na zadržanie pre vtedajšie štátne zriadenie „nepohodlných“ osôb a ich obvinenie zo špionážnej činnosti.

„Píše sa rok 1948. V pohraničnom pásme medzi Bratislavou a rakúskym Bergom je zatknutý mladý muž. Je obvinený z pokusu o ilegálne prekročenie hraníc. Počas výsluchu vyjde najavo, že jeho otec je správcom na francúzskom konzuláte v Bratislave. Namiesto obvinenia a uväznenia mladík a jeho otec podpíšu so Štátnou bezpečnosťou dohodu o spolupráci. Z Prahy je do Bratislavy vyslaný filmový štáb. V skutočnosti však ide o skupinu eštébákov, ktorí s pomocou týchto naverbovaných agentov vyberajú diplomatickú poštu z konzulárneho trezoru a dokumentujú jej obsah…,“ znie stručný opis filmového deja snímky Akcia Monaco.

Výsledky špionážnej akcie ŠtB boli fatálne – dvaja popravení československí občania – Juraj Dlouhý a Vladimír Velecký, ďalších členov konzulátu Štátna bezpečnosť mučila, obvinila a odsúdila na doživotný trest. Uniknúť z pazúrov ŠtB sa podarilo len francúzskemu konzulovi Étiennovi Manac’hovi a jeho zástupcovi Michelotovi. 

Práve Étienne Manac’h sa stal i ústrednou postavou dokudrámy Dušana Trančíka, ktorá odhaľuje temné praktiky tajnej polície. Vo filme zaznievajú autentické spomienky a výpovede svedkov špionážnej akcie i komentáre historikov. Nechýbajú ani cenné dobové materiály a archívne zábery, ktoré dopĺňajú hrané scény inšpirované skutočnými udalosťami so silným emotívnym nábojom, ktoré nakrútil kameraman Michal Černý. Hereckých úloh sa zhostili Radek Valenta, Václav Rašilov, Jiří Ployhar ml., Sylvie Krupanská, Márk Mezőszállási, Jaroslav Sypal i Peter Gábor.

Príbeh sprítomnený i v dnešnej dobe

Slovensko-česko-francúzsky dokument Akcia Monaco je síce tematicky historický, no nie je záležitosťou minulosti. Následky špionážnej akcie sú badateľné aj v súčasnej dobe. Živým príkladom je dcéra preživšieho francúzskeho konzula Étienna Manac’ha – Bérénice, ktorú udalosti 40. a 50. rokov minulého storočia výrazne poznačili a doteraz v nej zanechali duševné rany. Jej výpoveď zaznie aj na filmovom plátne. 

S Akciou Monaco prichádza Dušan Trančík po takmer 7 rokoch od svojho posledného dokumentárneho filmu Svetlé miesto, v ktorom sa zameral na tému historického zblíženia českého a slovenského národa v meste Luhačovice. Východiskom pri písaní scenára k jednej z najúspešnejších špionážnych akcií komunistickej ŠtB v Československu boli pre Trančíka Podoby násilia, kniha jeho kamaráta, slovenského historika Jozefa Jablonického. Zámerom autora bolo vytvoriť autentický dokumentárny film bez príkras, ktorého príbeh je sprítomnený aj v dnešných časoch a dať hlas obetiam Akcie Monaco, ktoré sa dočkali rehabilitácie až po svojej smrti a nástupe nového politického zriadenia v roku 1989. Škoujúce je, že vinníci zostávajú doteraz nepotrestaní. 

Ako Trančík zdôrazňuje, úspešná akcia ŠtB odhalila menej známe, no významné udalosti povojnového obdobia, kedy sa k moci dostala komunistická moc, no je potrebné si hlavne uvedomiť, že to nie je len historický príbeh. Je to varovanie pre súčasnú generáciu pred tým, čo sa môže stať, keď sa politika dostane do rúk neobmedzenej moci. 

Osobná záležitosť

Režisér a scenárista Dušan Trančík sa netají tým, že natočenie filmovej snímky Akcia Monaco malo pre neho opäť hlboký, osobný rozmer. Na silné ľudské príbehy, hľadanie pravdy, odhaľovanie takmer zabudnutých historických udalostí a dôležitých momentov novodobých dejín skrz prostredie či komunity, sa zameriava už dlhodobo. Príkladom sú jeho snímky Tisove tiene, Hodina dejepisu či napríklad celovečerný hraný film Keď hviezdy boli červené z roku 1990. Dôvodom je Trančíkov otec, ktorý ešte ako mladý emigroval do USA, kde žil viac než 40 rokov.

Počiatky filmovej tvorby dnes už 78-ročného režiséra a scenáristu pritom siahajú do 60. rokov minulého storočia, kedy debutoval študentským filmom Fotografovanie obyvateľov domu. Trančíkovo tematické zameranie sa v priebehu rokov menilo. Venoval sa okrem spomínaných dokumentárnych snímok i režírovaniu drám, dobrodružných či  psychologických snímok a rozprávok.

Medzi jeho najznámejšie krátkometrážne diela z raného obdobia tvorby, v ktorých prepojil poetiku, iróniu a experimentálny prístup a niektoré z nich získali i ocenenie na medzinárodných festivaloch, patria filmy Trizna, Vydýchnuť, Vrcholky stromov, Príbeh siedmych majstrov cechu či Amulet. 

Dušan Trančík je nielen režisérom, scenáristom, strihačom, ale aj príležitostným hercom. Diváci ho mali príležitosť vidieť vo filmoch Muž so zajačími ušami, Nedodržaný sľub, Záhrada, Správca skanzenu alebo Žart. Pred kamerou sa objavil napríklad aj v seriáli Ako som prežil.  

Akcia Monaco aj na obrazovkách STVR

Najnovšie Trančíkovo dielo – dokudráma Akcia Monaco mala svetovú premiéru na festivale Art Film. Venovaná je prvému československému ponovembrovému ministrovi vnútra a zakladateľovi Ústavu pamäti národa Jánovi Langošovi. Aktuálne ju diváci nájdu v ponuke slovenských kín. STVR, ktorá je koproducentom snímky, plánuje dokudrámu zaradiť aj do vysielania. Termín televíznej premiéry historickej dokumentárnej snímky Akcia Monaco zatiaľ nie je stanovený.

Ukážku z filmu si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=_51SsdKJ_g0